Altruizmus.

Onehdy sa mi dostala do rúk malá, útla knižočka od Kahlila Gibrana „Prorok“. Bolo to pre mňa veľmi milé a osviežujúce čítanie, no zaujala ma tam v predhovore jedna myšlienka.
Keďže knižku už nemám, nie som si istý ako tá myšlienka znela, ale pochopil som ju asi takto:

Ak sa spýtate ktoréhokoľvek človeka, čo si praje (či prípadne prečo čokoľvek robí) a on Vám na to akokoľvek odpovie platí jedno. Pokiaľ sa ho budete dostatočne dlho pýtať na to prečo si to praje (či prečo čokoľvek robí) dopracujete sa nakoniec vždy k tej istej odpovedi „Aby som bol šťastný.“ Resp. „Aby som bol spokojný.“

Napríklad sa spýtate cestára prečo pracuje v pote tváre na oprave ciest. Takto nejako by sa mohol ten rozhovor vyvíjať.
„Aby som zarobil.“ Bude znieť jeho odpoveď

„A prečo chcete zarobiť?“
„Aby som mal peniaze.“
„A prečo chcete mať peniaze?“
„Aby som mohol zabezpečiť rodinu.“
„A prečo chcete zabezpečiť rodinu?“
„Aby nemali nedostatok.“
„A prečo nechcete aby mali nedostatok?“
„Aby neboli nešťastní.“
„Prečo nechcete aby boli nešťastní.“
„Pretože chcem, aby boli šťastní.“
„A prečo chcete aby boli šťastní.“
„Lebo keď je šťastná moja rodina, som šťastný aj ja.“
„Ďakujem.“

Skúšal som to na sebe a zopár svojich blízkych priateľoch a musím povedať, že to naozaj funguje. Či už odpovedia „aby som bol šťastný.“ Alebo odpovedia „aby som bol spokojný.“, pričom slová šťastný a spokojný považujem za ekvivalent.

Tak som sa zamyslel, keď som čítal článok o matke Tereze pri príležitosti výročia jej úmrtia, ako to vlastne s tou jej pomocou bolo a či aj na ňu by platilo toto „Gibranove pravidlo“.

A potom som naďabil na Adama Smitha, známeho ako človeka, ktorý sformuloval slovné spojenie „neviditeľná ruka trhu“. Známeho aj monumentálnym dielom „Pojednanie o pôvode a podstate bohatstva národov“ a známeho formulovaním jednej okrídlenej myšlienky:

„Dôvodom toho, že očakávame našu večeru nie je dobrá vôľa mäsiara, pivovarníka, alebo pekára ale to, že dbajú na svoje vlastné záujmy. Nežiadame od nich preto ich ľudskosť, ale ich sebeckosť a nikdy im nehovoríme o svojich potrebách, ale o ich výhodách.“

A mne nebolo viac treba, aby sa to vo mne spojilo do jedného celku a na základe poznania Kahlila Gibrana a poznania Adama Smitha môžem zadefinovať svoj pohľad.

„Každý človek, nech činí čokoľvek a komukoľvek tak prvotne činí len preto, že sleduje vlastné záujmy. Skutočný vplyv na okolie, či už pozitívny, alebo negatívny je potom iba druhotným dôsledkom samotného sledovania vlastných záujmov.“

Krásne potom je, ak sledovanie vlastných záujmov má na okolie blahodarný pozitívny vplyv. Je to úžasná kombinácia zhody vnútornej morálky s potrebou bytostí žijúcich v spoločenstve.

„Som šťastný. A ak som šťastný ja, je šťastné aj moje okolie.“