Dajte mi pokoj 2. – Trestanie nečinu

Tak, ako som sľúbil prispievam dnes druhou (a možno ani nie poslednou) časťou môjho článku na blogu spred roka „Dajte mi pokoj“. Kto chce vedieť o čom to bolo, nech si to prečíta. 😊

Druhé pravidlo slobody znie „Nikoho nie je možné nútiť robiť to, čo robiť nechce“ a nedávno som počul zjednodušené znenie tohto pravidla, ktoré sa mi nesmierne páči, tak ho sem napíšem: „Ľuďom dnes vadí, že niekomu niečo nevadí.“

Na úvahu som si zámerne vybral kontroverznú tému očkovať, či neočkovať a to hlavne preto, že je kontroverzná... Ale nie.. hlavne preto, že drvivá väčšina podporovateľov vakcinácie vníma odmietnutie vakcíny niekým iným ako ohrozenie svojho vlastného zdravia, či zdravia spoločnosti, ktorú nazývajú „kolektívna imunita“ .

Toto zamyslenie si nekladie za cieľ nájsť odpoveď na tak závažnú otázku, či očkovať, alebo nie hlavne preto, že nie som biológ ale rovnako preto, že ani nie som zamestnaný v inštitúcii platenej zo štátneho rozpočtu a nemám teda záujem hovoriť tak, aby som nenaštval svojho zamestnávateľa  a tiež preto, že nie som ani výskumník hľadajúci efektívnu vakcínu, ktorý má tiež záujem hovoriť tak, aby nenaštval svojho zamestnávateľa, a ani nie som pracovník ministerstva, či člen vlády, ktorý má záujem v ľuďoch neustále podporovať pocit strachu, lebo strach ľudí mu zabezpečuje jeho prácu, ale nie som ani výrobca vakcín, ktorý má práve záujem, aby sa jeho vakcíny predávali a tvorili zisk, ktorý je vďaka patentom a licenciám a jeho garantovanou výškou, rozhodne nie nezaujímavý.

Viem, že z toho môže vzniknúť dojem, že som proti vakcinácii, ale nie. Ja osobne som tomuto príbehu, príbehu opodstatnenia uveril a som zaočkovaný a zaočkované sú aj moje deti.

Toto zamyslenie nechce teda hovoriť o efektivite vakcinácie, ale práve o tom presvedčení, že mám právo niekoho nútiť robiť to, čo robiť nechce, alebo že je vhodné, aby mi vadilo, že niekomu niečo nevadí.

Pokiaľ dokážem zmysluplne a uveriteľne vysvetliť o čo mi ide v tejto, tak citlivej téme a pokiaľ vzbudím v mysliach čitateľov aspoň malú iskierku poznania, alebo aspoň malé narušenie predchádzajúceho skalopevného presvedčenia, že je nutné ľudí nútiť dať sa očkovať, bude toto poznanie rezonovať s oveľa vyššou intenzitou v témach, ktoré nie sú tak kontroverzné.

Nulté pravidlo slobody znie, že každý človek je výhradným majiteľom svojho tela a teda, v súlade s prvým zákonom slobody, s ním môže robiť čo uzná za vhodné, kým tým neubližuje inej osobe. V súvislosti s druhým pravidlom slobody, ktorý je popísaný vyššie je uzáver ten, že „Nečinom sa nedá ublížiť.“ To sú všetky tri zákony slobody, viac ich nemá, nebojte sa...

(Ak vznikla nejaká nejasnosť ohľadom ubližovania nečinom, skúste si otvoriť môj článok na blogu „Očakávanie“ tam je to trošku spresnené.)

Častým argumentom zástancov očkovania je to, že neočkovaný jedinec ohrozuje kolektívnu imunitu a ohrozuje život ľudí, ktorí sa z nejakého dôvodu zaočkovať nemôžu dať. (Chorí, tehotné ženy, ľudia s alergiami na používané látky atď..). V podstate hovoria, že ich daný jedinec ohrozuje svojim nekonaním.

Ešte raz, aby to bolo úplne jasné. Vyhlasujú, že „neočkovaný jedinec ich ohrozuje svojim nekonaním.“ Inak povedané „že je možné ohrozovať nekonaním.“

A tu je koreň problému.

Ak pripustíme, že nekonaním je možné ublížiť otvárame dvere na byte, kde bývajú a doteraz si spokojne spinkali, nekonečné možnosti nekonaní, ktoré môžu ublížiť. Výber tých nekonaní, ktoré môžu ublížiť a úroveň ich rizika je na posúdení spoločnosti a vôbec nezávisí na danom jedincovi, ktorý je obvinený, že svojim nekonaním ublížil.

Ešte raz pre istotu zopakujem:
Určenie rizika, druhu a pravdepodobnosti prípadnej ujmy vôbec nezávisí na jednotlivcovi, ktorý bude za nekonanie obvinený. Teda: Ak vrah zabije raz, má jednu obeť. Počet ujm teda plne závisí na konajúcom. Ale počet ohrozených ľudí nečinom jedinca vôbec nezávisí na jeho činoch.
Nedokážem odhadnúť, či si všetci, ktorí sa dočítali až sem uvedomujú aká je to zásadná zmena a myšlienka.

Už nebude treba nikomu dokazovať čin, už stačí iba dokázať že daný jedinec nekonal, kedy konať mal a nemal sedieť na gauči a pozerať telku ale mal niečo urobiť a môžeme mu pripísať toľko obetí, koľko len budeme chcieť. To „niečo urobiť“ je na rozhodnutí väčšiny v spoločnosti. Vlastne ani nie tak na väčšine ako na tom, koho si (v prípade nepriamej demokracie) táto väčšina zvolí. A nakoniec to ani nie je väčšina ako sa pokúsim vysvetliť v niektorej z ďalších úvah o voľbách.

Teda budú trestaní ľudia, ktorým niečo nevadí, ktorí majú iný záujem, alebo iný rebríček hodnôt a namiesto aby vykonali niečo, čo sami preferujú budú musieť vykonať niečo, čo sami nepreferujú a bude im to vnútené násilím.

Oblasti a nečiny, ktoré budú trestné bude prijímať parlament na základe... Na základe... Na základe... Doparoma čoho? Nuž neviem, proste na základe.

Chápete to? Sedíte v kresle, nohy vyložené na taburetke, popíjate pivo, chrúmete klobásu namočenú do horčice, kukáte futbal a práve páchate trestný nečin.

Ja rozumiem, že sa teraz zdvihne kopec hlasov o tom, že očkovanie je niečo iné, ale principiálne nie je. Ale aby som uspokojil aj tých, ktorý si myslia, že predsa len je.

Prvé čo by som sa chcel vedcov a zástancov očkovania spýtať je, či má vakcinácia 100% úspešnosť pri 100% počte očkovaných (teda, že nik zo zaočkovaných neochorie) a či je 100% istota, že nejestvujú žiadne vedľajšie účinky (teda, že u nikoho sa neprejavia dlhotrvajúce negatívne účinky z vakcíny).

Ak je na obe  otázky odpoveď áno, je to presne miesto v tejto úvahe, kde môžete skončiť a prestať čítať, lebo ďalšie pokračovanie je o ničom.

Ak je ale na jednu otázku odpoveď nie, pokračujte, je to totiž zásadné.

Ak je teda odpoveď nie, nedá mi nespýtať sa na jednu vec. Predstavme si teda jedného jedinca, ktorý je obeťou povinného očkovania, teda sa uňho prejavili negatívne nebezpečné účinky očkovacej látky pričom mu lekárka v nemocnici s účastným pohľadom v slzách plávajúcich očí upretým na obeť trasľavým hlasom a smútkom v tvári oznamuje, že

„Áno, ja viem, že som Vás zaočkovala v termíne povinného očkovania látkou, ktorá je zákonom predpísaná, ale bohužiaľ to nevyšlo. Takto to už budete mať do konca života, lebo nanešťastie patríte medzi 0,67 promile pacientov, ktorí takto skončia. Je mi to ľúto a dovidenia. A teraz už vypadnite, nie ste tu dnes sám.. ďalší prosím.“

Toto môže niekto fakt myslieť vážne?

Úplne prvá otázka, čo mi napadne je, prečo je právo na zdravý život ostatných ľudí chránených kolektívnou imunitou nadradené právu na zdravie  toho jedného jedinca?

Ale aby to bolo ešte zaujímavejšie a ešte tragikomickejšie, zoberme si jedinca, ktorému vakcinácia nepomohla a ochorel a postavme ho vedľa jedinca, ktorý je obeťou vedľajších účinkov danej vakcíny. Teraz pred nami stoja dvaja jedinci, z ktorých je jeden navždy postihnutý pre to, aby mohol byť druhý nechránený voči chorobe. Super.

Pri arbitrárnych príkazových rozhodnutiach nejakej inštitúcie NESMIE byť zdravie a život jedinca iba štatistické číslo. Každý človek je jedinec, individualita, to nie je číslo, alebo percento pravdepodobnosti. Za každým človekom, sa skrýva osud, život, radosť, zdravie šťastie, rodina, úspechy, neúspechy, lásky, priateľstvá.

„Že mám smolu, ale za to ostatní sú chránení? Na tom vám zvysoka seriem.“

Kto sme my (spoločnosť) aby sme niekomu určovali, či na to právo má, alebo nemá?

Akceptujme, prijmime fakt, že je správne, aby spoločnosti vadilo to, že niekomu niečo nevadí, že niekto to má inak a koleso šialenstva už nebudeme mať silu zastaviť. Áno, dnes je to tak, že v tomto prípade aj ja verím očkovaniu, aj som sa nechal zaočkovať aj ja som v súlade s tým, že je to správne, ale nikdy nepodporím myšlienku povinného očkovania, pretože nemôžem prikázať inému človeku, aby niečo vykonal (ešte aj s rizikom negatívneho dopadu na jeho zdravie) len preto, že ja sa ním cítim potencionálne ohrozený.

Ak poviem „áno“ musím to vztiahnuť na všetkých ľudí, ktorí ma svojim nekonaním potencionálne ohrozujú.

Zavriem všetkých potomkov vrahov do basy, lebo predstavujú riziko na základe zdedených génov, Zavriem všetky deti alkoholikov preventívne do proti alkoholických liečební, lebo predstavujú zvýšené riziko, zavriem všetkých ľudí, ktorí sa nechcú rozprávať s inými rasami, lebo tým dávajú najavo svoj rasizmus, zavriem všetkých modrookých chlapov do basy, lebo nejaký modrooký chlap mi pred rokmi odlákal manželku.

Budem pokutovať rodičov, ktorí nedajú svoje deti zaočkovať.

Odoberiem deti všetkým rodičom, ktorí ich odmietnu zaočkovať, lebo ohrozujú kolektívnu imunitu.

Odoberiem deti všetkým rodičom, ktorí nesúhlasia s povinným vzdelávaním, lebo tým ohrozujú inteligenčnú úroveň národa.

Ja viem, že sa cítite byť ohrození nezaočkovanými jedincami, ale prosím Vás o jedno.
Domýšľajte dôsledky svojich vyjadrení a svojich činov.  Nikto nikdy nevie garantovať, čo sa udeje, akým spôsobom sa bude ďalej okliešťovať sloboda jednotlivcov, akým spôsobom budeme pchať hlavy sami do slučky. Na základe akého strachu, na základe akej vízie spohodlnenia nášho života.

Verím očkovaciemu príbehu, budem, všade hovoriť o tom, že je to potrebné, budem každého nepresvedčeného presviedčať o tom, že je to správne, budem  všade hovoriť, že SAVOM sa nedá vyliečiť chrípka, ale nikdy, nikdy, nikdy, nikdy nebudem nikoho do ničoho nútiť, lebo štát a zákonodarcovia čakajú iba na to jediné.

Aby sme si zvykli, že je správne niekoho nútiť do toho, čo robiť nechce iba a len preto, že si vládca myslí, že to správne je.

Aby sme sa raz nezobudili s konskou hlavou v posteli, priatelia...

Ekonómia a ekonomika.

Nie je sloboda bez slobody ekonomickej.

„Uf, to je ekonómia, tam som úplne mimo... s tým na mňa nechoď... nerozumiem tomu... vôbec som to neštudoval...“ Zrejme, ste už podobné vety počuli, či dokonca sami použili. Ak ste pritakali na povzdych niekoho iného, či ak ste sami túto, alebo niektorú inú podobnú vetu použili, nikdy ste neboli ďalej od reality.

A čo je horšie, v podstate sa správate presne tak, ako od Vás Vaši páni vyžadujú. Ako od nás všetkých vyžadujú ľudia, ktorí si myslia, že majú právo nám hovoriť čo je dobré, či čo je zlé, ako by sme si mali svoj život zariadiť, či ako by mal vyzerať. Čo by sme mali chcieť, či nechcieť, ako by sme sa mali ku komu správať či ako by sme si mali usporiadať naše vlastné rebríčky hodnôt.

Otázky ekonómie sa postavili mimo dosah obyčajných ľudí, prenechali sme ich vedcom, či expertom doby, iba oni sú schopní porovnávať rôzne teórie, iba oni sú schopní robiť tie kvalitné uzávery.

V spolupráci s vládou a parlamentom títo experti vedia najlepšie nakresliť a naplánovať ako by tá ekonómia mala vyzerať a čo je pre nás vhodné.

V podstate vetou „Ja sa tomu nerozumiem“ ste sa postavili do úlohy štatistu k Vášmu životu, spoliehaním sa na rozhodnutia expertov v oblasti ekonómie ste dokonale pripravení na život ovce v košiari, lebo bača vie najlepšie ako Vás má chytiť, aby Vás podojil a ako Vás na jar zbaviť vlny. A to ako a prečo Vás dojí vie iba on, pretože on je bača.

Nepchať paprče do ekonómie preto, že sa tomu nerozumiete je cieľ všetkých vlád a všetkých vládou a štátom platených expertov, ktorí majú presne toto za úlohu. Najprv pomiešať pojmy, aby sme si mysleli, že ekonómia a ekonomika sú pre nás nedosiahnuteľné vedy bez zodpovedajúceho vzdelania a potom platiť expertov, ktorí nám budú hovoriť ako to má byť a ako to je dobré pre nás, lebo my sme natoľko sprostí, že to sami nevieme. (Počas volieb na jeden deň neskonale zmúdrieme  potom zase osprostieme – zvláštne, že?)

Ak tomu uveríme, ak budeme pokladať ekonómiu a ekonomiku za disciplíny prístupné iba expertom dostanú nás politici presne tam, kde nás chcú mať. Tam, kde sme dnes.

Keď sa Vám to, kde sme dnes páči, nemusíte ďalej čítať.

Ak nie ste spokojní, čítajte.

Toto sú definície:

„Ekonómia sa zaoberá rozhodovaním o efektívnom využívaní vzácnych zdrojov na výrobu užitočných statkov.“

Zložité čo?

Vynechajte slovo „efektívne“ (povieme si prečo a čím ho nahradiť)

Slovo „vzácny“ chápte ako „každý statok realizovaný na trhu je svojim spôsobom vzácny“ (povieme si prečo)

Slovo „užitočný“ si preložte za „pre mňa užitočný“ (aj to si vysvetlíme)

Slovo „statok“ vymeňte za „všetko, čo mi môže poslúžiť“

A potom to zjednodušte a dostanete:

„Ekonómia je náuka o ľudskom konaní.“

Nekonáte snáď? Sedíte a čučíte z okna? Že nie? Tak konáte. Ak sa nadychujete- konáte. Ak si idete do chladničky pre pivo-konáte. Ak idete s partnerom do kina-konáte. Ak kupujete chlieb-konáte.

A to Vám má naozaj niekto hovoriť, čo a ako máte konať? Naozaj na to potrebujete experta?

To, čo nás, laikov môže trošku poplašiť je pojem „ekonomika“, ktorý je definovaný takto:

„Ekonomika je súbor všetkých ekonomických činností krajiny alebo štátu a tiež súhrn odvetví a druhov výroby národného hospodárstva.“

To „krajiny, alebo štátu“ a aj „národného“ môžete pokojne vynechať. Je to jedno. Niekto to tam napísal iba preto, aby vo Vás vzbudil dojem, že tieto celky sú potrebné.

Áno, to nás môže trošku poplašiť, ale mám pre Vás jednu výbornú správu. Vôbec sa o to nemusíte zaujímať. Na to sú ľudia, ktorí sa o to budú zaujímať preto, lebo sú homo economicus, človek konajúci. A chcú si svoj život vylepšovať presne tak, ako Vy. A tým, že si ho chcú vylepšovať budú automaticky vylepšovať aj ten Váš. A vôbec to nemusí byť ich zámer.

Alebo Vás to môže zaujímať a potom budete Vy tí, ktorí budú tie činnosti zabezpečovať v súlade s konaním ostatných.

Ekonómia vôbec nie je zložitá. Ste v nej dennodenne, pokúste sa tomu porozumieť, pokúste sa pochopiť ako hrozne zvrhlý je tento systém, objavte, že dojem, že ekonómia je zložitá veda, ktorý sa snažia vo Vás vyvolať vlády, či ekonómovia učenými pojmami, má iba jediný cieľ.

Udržať Váš nezáujem o Vaše prostriedky. Udržať Vašu poslušnosť. Udržať Vás v bdelom spánku.

Zobuďte sa!!

A na čom sa to pokúsime názorne ukázať?

Veľakrát sa objavuje myšlienka, že chudoba je iba dôsledok zlej organizácie spoločnosti, že na jej odstránenie potrebujeme iba lepšie zorganizovaný systém a všetko bude lepšie.

Málokedy je nejaké vyjadrenie tak zavádzajúce a klamlivé. Chudoba nie je dôsledok zlej organizácie spoločnosti. Chudoba je východzí, prvotný stav ľudskej rasy.

Chcete vedieť prečo a ako?

Tak ste tí praví, s ktorými sa veľmi rád stretnem.