Všetko je to o peniazoch!! Samozrejme.

Pozn.: V tejto úvahe na chvíľu prepožičiam pojem „peniaze“ tým papierikom, ktoré máme v peňaženkách.

Strápený povzdych „Všetko je to o peniazoch“ sa v drvivej väčšine prípadov spája s nejakým negatívnym zážitkom toho, čo túto vetu vypovie na základe jeho vlastného súdu opierajúceho sa o jeho vlastný rebríček hodnôt. Keď počuje o podvode nejakého štátneho úradníka, o korupcii, alebo o predražených liekoch, umelcoch prepožičajúcich sa na činnosť, ktorá nie je v súlade s jeho morálnym rebríčkom, či dokonca aj vtedy, keď nejaká firma daruje zdravotnícku pomôcku nejakému človeku a fotí sa s ním na javisku.

„Všetko je to o peniazoch zaplatí pár euro a urobí si reklamu. Fuj!“

A ja hovorím : Samozrejme, že je všetko o peniazoch. Ako inak?

Peniaze boli objavom ľudstva, ktorý nasledoval po objave deľby práce a jej dobrovoľnej výmeny na trhu na základe poznatkov dopadov komparatívnych výhod.

Keď ľudia zistili, že je výhodnejšie a efektívnejšie špecializovať sa na určitú činnosť a plody tejto činnosti si potom medzi sebou vymieňať, objavili barterový obchod. Teda výmenu „niečo za niečo, tovar za tovar, službu za tovar, službu za službu...“. V každom ich produkte bola okrem suroviny skrytá aj ich energia, teda výmenou produktov dochádzalo k výmene energií medzi ľuďmi.

Zároveň však zistili, že takáto priama výmena je časovo náročná a komplikovaná a navyše je obmedzená na úzku skupinu ľudí, na uzavretú komunitu (kde to však môže fungovať dlhodobo a bez výraznejších problémov).

Čo viac, výsledky práce, ktoré nebolo možné ihneď vymeniť a spotrebovať a podliehali skaze vyšli navnivoč. Ak niekto dodával na trh mlieko, ale potreboval na výmenu nejakého produktu trojnásobok dennej kapacity, nemohol si mlieko odkladať tri dni s tým, že ho na štvrtý deň vymení. Pokazilo sa...

Ľudia na trhu však našli riešenie. Nepriamu výmenu pomocou „platobných prostriedkov“, najčastejšie sa ustálilo zlato a striebro. Nazvali ich peniaze. (pravé peniaze musia plniť aspoň jedno z dvoch kritérií. Buď musia byť vzácne výskytom, alebo musia mať vlastnú úžitkovú hodnotu – to je aj dôvod, pre ktorý súčasné papieriky nemôžeme nazvať peniazmi, neplnia ani jedno kritérium – ale to je iná téma).

Peniaze majú tri funkcie:
1. Výmenný prostriedok

2. Uchovávanie hodnôt

3. Ich množstvo (cena) vyjadruje vzácnosť statku na trhu

V nasledujúcej (na moje pomery) kratučkej úvahe sa budem zaoberať iba jednou funkciou a to je „uchovávanie hodnôt“.

Akých hodnôt? Okrem samotnej nevydolovanej, či neopracovanej suroviny je to naša práca, um, vzdelanosť, talent – proste naša energia.

Peniaze majú úžasnú schopnosť. Umožňujú vymieňať si energiu s ľuďmi, ktorých energiu priamo nepotrebujeme. Ja nepotrebujem energiu maliara obrazov, ale peniaze od neho zoberiem, pretože je v nich skrytá energia kováča, ktorého potreboval stolár, ktorý potreboval programátora, ktorý potreboval pekára, ktorý si chcel skrášliť dom obrazom od maliara a konečne, ktorý potreboval odo mňa energiu elektrikára. A pritom ma vôbec tento reťazec posúvania energií nemusí zaujímať a nemusím mať o ňom ani len predstavu.

Peniaze slúžia na posúvanie energií. Sú výmenným prostriedkom vďaka ktorému už nemusím organizovať celý  reťazec predchádzajúcich priamych výmen aby som uspokojil svoju potrebu.

Povzdych „za všetkým sú peniaze“ je teda povzdychom „za všetkým je výmena našich energií, zručností, talentov, nami opracovaných alebo vydolovaných surovín, ale aj emócií...“

Samozrejme a ako inak by to malo byť?