Pandemický dar.

 Dva roky. Zatiaľ dva roky si členovia vlád, či parlamentov demokratických aj nedemokratických krajín robia s ľuďmi žijúcimi na danom území bezdôvodne doslova, čo chcú. Súdy pracujú pomaly, ak vôbec, ľudsko-právne organizácie hrajú piškvorky, ombudsmani a ombudsmanky si zrejme špárajú v nose, či iných otvoroch doma na gauči, vedci s holými bradami, o ktorých predtým nik nepočul sa vyškierajú z obrazoviek médií a vedci, za ktorými sú desaťročia práce v danej oblasti sa zo dňa na deň stávajú dezolátmi.

A poslanci menia zákony skôr, ako sa súdy rozkývajú. Spolupráca na najvyššej úrovni.

 Médiá, tá kontrolná predĺžená ruka obyvateľov daného územia sa otočila o 180 stupňov a zo dňa na deň, chrlí na ľudí nariadenia a príkazy vlády, namiesto toho, aby chrlila od ľudí otázky na vládu.

Dávno som čítal, že Zem po nejakom čase mení svoje póly, ale že to ide veľmi, veľmi pomaly, takmer nebadane.

Nuž ja neviem. Svet sa prevrátil hore nohami za pár týždňov.

Z médií, ako zvratky, vypadávajú slová o tom, čo nám pandémia dovolí, ako nás pandémia obmedzila, aké ekonomické škody budeme naprávať a aké škody na  zdraví v oblasti „bielej medicíny“ nám pandémia spôsobila. Ako sa budeme po pandémii zobúdzať, ako sa dokážeme ekonomicky a sociálne zotaviť.

 

Vážené médiá: Pandémia nemá so žiadnymi negatívnymi dôsledkami nič spoločné. Vlády štátov, ako jediné, sú vinné za tento stav a tí babráci bez zodpovednosti a bez prijatia negatívnych dopadov za svoje činy, sú presne tí, ktorí sa na nás usmievajú z volebných billboardov.

 A tu sa dostávam k jadru článku a k vysvetleniu jeho nadpisu.

Predsa však ešte odbočím: Čo nám pandémia vzala? Vzala nám pocit hrdinstva, že s krvou podliatymi očami, s horúčkou, kašľom  a sopľom po opasok nakráčame do práce splniť si svoje povinnosti. Našťastie, tento tupý pohľad na hrdinstvo už aj tak pomaly chradol, ale pandémia ho vykopla ostrým oblúkom. Konečne.

 Dar, ktorý nám toto obdobie dalo, je však ohromný. Je tak obrovský, že výrazne pochybujem, či si uvedomíme jeho dosah a či tento dar budeme vedieť aj využiť. Nedostali sme ho zadarmo. Vypýtal síce veľa obetí, ale oveľa menej, ako dve svetové vojny. Akoby sa Boh nad nami chcel zmilovať a povedať:

„Dal som vám dar poznania, ale stálo vás to vtedy milióny mŕtvych, hŕbu bolesti a strát a aj tak ste nepochopili ani zbla. Možno som to iba prehnal. Skúsim vám ten dar dať ešte raz, ale nie až tak krvavý. Snáď sa vám teraz rozsvieti.“

 Systém štátu tak, ako ho dnes poznáme, je ten najnebezpečnejší subjekt nášho života. Bohužiaľ, ani dve svetové vojny, následné genocídy, vraždenie vlastných občanov nám nestačilo k uvedomeniu si tohto faktu. Zvaľovali sme to na „zlé vedenie štátu“, „zlého diktátora“, „zlé rozhodnutia“, „zlé podmienky“ a neviem na čo všetko ešte. Neuvedomujúc si, že ani ten najhorší, najvražednejší a najkrutejší diktátor nezmôže absolútne nič bez štátnej štruktúry.

Koľko ľudí zabije psychopat vo vašom susedstve? Troch, štyroch, desiatich, sto? Kým ho iní nechytia, nezviažu a neutlčú k smrti. Koľko ľudí zabije psychopat vo vedení štátu? To už vieme. Približne 300 miliónov a to iba za 80 rokov 20.storočia. Vďaka štátnej štruktúre a monopolnej donucovacej sile.

Zdá sa Vám, že štát zlyhal? Nie! Robí presne to, čo ako jediné vie robiť. Lúpiť, ožobračovať a zabíjať vlastných občanov.

 Akú obranu sme použili proti dnešnému stavu vo vyspelej demokracii? Čo sme dokázali zvrátiť? Ako môže vyspelá západná demokracia povoliť zmrazenie účtov súkromných prostriedkov bez súdneho rozhodnutia? Ako môže západná vyspelá demokracia pozerať na povinné nosenie rúšok, povinné testovanie, obmedzenia slobody jednotlivca, enormný tlak na páchanie samovrážd*? Máme právo sa vzbúriť zakotvené v ústave? To je sranda? Ak príde ku násilným konfliktom v snahe brániť sa, je ústava úplne zbytočná. Nepotrebujeme ju.

 Už dopína, prečo je vo väčšine štátov držba zbrane obmedzená zákonom? Fakt si tu ešte niekto myslí, že kvôli ochrane občanov? Lebo zločinec, keď ide páchať trestný čin, tak si zbraň nekúpi, lebo je to zakázané? Nie je to skôr pre to, aby sa štátne monopolné ozbrojené zložky nestretávali s komplikáciami pri protestoch? Ako by asi postupovali v Paríži, ak by malo 10000 protestujúcich 10000 zbraní?

 V histórií ľudstva dostávame čím ďalej tým viac poznatkov o tom, ako nás systém štátu ničí, aký ohromný agresor je tento moloch s monopolom na násilie ale my sa k nemu stále obraciame.

„Keby nebol štát, bola by tu anarchia.“

Áno, presne tak. Lenže anarchista nie je mladík hádžuci dlažobnú kocku do výkladu. To je lump. Anarchia je niečo úplne iné. Je to najvyšší model usporiadania spoločnosti a ja verím, pevne verím, že naň máme.

„Ale pozri, ako ľudstvo zvýšilo svoju životnú úroveň pod vedením štátu.“ Nie, ľudstvo zvýšilo svoju životnú úroveň nie vďaka štátu, ale napriek jeho existencii.

 Dva roky pandémie nám poskytli znova veľký dar. Priam obrovský. Znova si uvedomiť, čo za pliagu je tento systém s monopolným bankovníctvom, regulovaným trhom, regulovaným životom, s trestom pre činy, ktoré nemajú obeť. Neustále obmedzovanie slobody vládnucimi ľuďmi bez kúska zodpovednosti.

A čo vidím: Zas len zmenu preferencií strán, ktoré kedy niekto bude voliť.

Tak ohromný DAR sme dostali. Mohla to byť znova vojna, alebo iná pliaga. Dostali sme v porovnaní s inými lekciami, lekciu relatívne jemnú. Vďaka za ňu, za jej jemnosť.

 A my čo? My z tohto daru vyťažíme to, že nie Heger, ale Fico. Že nie Biden, ale Trump, že nie Trudeau, ale voľakto iný, že nie jeden panák, ale nejaký iný.

 Neviem dokedy ešte bude Boha baviť hádzať perly sviniam...

 To je fakt zodpovednosť za vlastné činy v Slobodnej spoločnosti taký strašiak? Naozaj radšej trpieť pod sociopatmi, ako prebrať zodpovednosť za svoje činy a postaviť sa k svojmu konaniu čelom?

 Štát je ZLO. Toto poznanie je DAR, ktorý nám pandémia priniesla.

 

 *-toto by som chcel vysvetliť. Ak existuje čo len jeden jediný prípad smrti po podaní vakcíny ak existuje čo len jeden jediný človek, ktorý šiel na vakcináciu pod ohromným tlakom, ktoré vlády vyvolali, jedná sa v prípade jeho smrti o samovraždu pod nátlakom. Ako hovorím: Čo záleží na tom, že pravdepodobnosť smrti po podaní vakcíny je 0,00001%, ak som tou výnimkou ja.

Základný Nepodmienený príjem (ZNP)

 Tento článok si nekladie ani len minimálnu ambíciu obsiahnuť celý problém ZNP. To je na knihu.

 Čo je ZNP?

Predstavte si, že žijete v štáte, kde dostane každý človek bez rozdielu, zo štátneho rozpočtu každý mesiac povedzme 2000€ na dospelú hlavu. Áno, len tak. Bez akejkoľvek podmienky, bez toho, že by ste museli pracovať, bez toho, že by sa niekto zaujímal ako ich použijete, bez toho, že by niekto dával akúkoľvek podmienku. Bez ohľadu na to, koľko zarábate. Môžete byť po výkone trestu, môžete sa celý deň váľať na gauči, môžete celý obnos prechľastať, či nahádzať do automatov, môžete byť milionár s dvoma jachtami.

Alebo môžete aj pracovať tak, ako doposiaľ. Môžete naďalej podnikať, investovať peniaze do zmysluplných projektov, alebo pracovať pre charitu a váš ZNP môžete darovať.

Robte, čo chcete. Ak ste dospelý, každý mesiac vám na účte pristane 2000€ zo štátneho rozpočtu, ako „právo (nárok) na peniaze“.

 To je Základný Nepodmienený Príjem

 Podľa mňa je problém myšlienky Základného Nepodmieneného Príjmu (ZNP) rovnako závažným problémom ekonomickým, ako morálno-etickým.

 Ekonomická stránka*:

Viem si dokonca myšlienku ZNP veľmi dobre predstaviť. Štát sa zbaví všetkých služieb na ochranu a podporu občanov. Zruší sociálne a zdravotné odvody, povinnú školskú dochádzku, ochranu majetku, proste všetky výdaje, ktoré sa spotrebúvajú na ochranu a podporu občanov.

Tým pádom zruší všetky sociálne podpory, prestane dotovať školstvo, zdravotníctvo atď...

Bez navyšovania daní je tu balík prostriedkov, ktoré štát vybral od ľudí. Tie voľné prostriedky potom ten štát prerozdelí ľuďom rovnakým dielom a oni si budú platiť všetky náklady priamo zo ZNP. (Bez tohto riešenia na to štátny rozpočet proste nemá, kvôli tomu, že žijeme vo svete obmedzených zdrojov). Treba si uvedomiť, že štát peniaze netvorí. Ak niekomu chce dať, musí ich niekomu najprv zobrať. Tvrdiť, že štát tvorí peniaze, je ako povedať, že komár tvorí ľudskú krv.

Štátu teda zostane úloha výbercu (progresívnych) daní a prerozdeľovača s cieľom dosiahnuť čo možno najrovnejšiu a spravodlivú spoločnosť. Samozrejme musíme predpokladať, že takúto autoritu ktorej cieľom je snažiť sa zaviesť relatívnu rovnosť, potrebujeme.

Ekonomika (ako striktne uzavretý model)* by to zrejme zvládla. Aj pre mňa je to dobrá správa s tým, že by sa splnil môj sen o minimálnom štáte.

 

Morálno-etický problém

Motto:

Ak máte predstavu o tej najefektívnejšej a najšťastnejšej spoločnosti, kde by ľudia mohli žiť tie najkrajšie životy, je to pekné. Celá vznešenosť myšlienky je však ihneď dehonestovaná, ak na jej aplikáciu, aj keď iba v začiatku, potrebujete agresívne násilie. Výsledok potom-nech je akýkoľvek, nie je nič iné ako zapáchajúci exkrement.

 ZNP môže byť dobrá myšlienka.* Kde na to však vziať? Povedzme, že verím všetkým tým experimentom, že ZNP si dokáže sám na seba zarobiť. (Vyjadrovali sa tak dokonca aj liberálni ekonómovia. Napríklad F.A.Hayek, či M.Friedmann).

ZNP je založené na príjmoch z daní. Pokiaľ ich ľudia neodovzdávajú dobrovoľne, jedná sa o krádež. Vlastne o lúpež, pretože aj keď to nie je na prvý pohľad viditeľné – nikto Vám pri daniach nemieri na hlavu zbraňou – je tam jednoznačná hrozba. Ak nezaplatíte, príde Vám síce niekoľko upomienok, potom súdnych exekučných obsielok, ale ak sa budete ďalej brániť, príde aj na zbrane.

To je ale akceptácia princípu, že k majetku iného sa môžete dostať násilím. Znamená to, že ak tak môže robiť štát, môže tak robiť ktokoľvek. Inak by sme museli vysvetliť, prečo práve a iba len štát má toto právo. (logicky: právo má preto, lebo drží v rukách monopolné donucovacie násilie, je to však právo podľa Vašich predstáv? Znamená to, že mafia má právo na výpalné, lebo má v rukách donucovacie násilie v regióne, kam štátna moc nesiaha?)

To, či je teda lúpež morálna, alebo nie, je otázka, ktorú musíme pred zavedením ZNP zodpovedať.

 

*-Celé je to tak ohromne komplexný problém, ktorý si ani nedokážem predstaviť. Napríklad: ako by riešil svet príjmovú nerovnosť medzi rôznymi štátmi. ZNP vo Švajčiarsku by bol nepomerne vyšší, ako v Zimbabwe, dokonca aj v rámci ekonomicky výkonnej Európy by to boli priepastné rozdiely.

Navyše nik nevie, ako by sa regulácia prejavila na trhu. Nech si zoberiete akúkoľvek štátnu reguláciu, tak honosná myšlienka sa pretavila do oveľa horších negatív na trhu.

Zákaz drog. 

Úmysel: Nik nebude závislý.

Realita: Vznikol čierny trh s narkobarónmi, tisíce obetí drogových vojen a tisíce obetí falšovaných drog s vidinou vyššieho zárobku pre dílera. Miliardy € míňaných na tento zbytočný boj. Možno už tieto prostriedky by stačili na ZNP.