Základný Nepodmienený príjem (ZNP)

 Tento článok si nekladie ani len minimálnu ambíciu obsiahnuť celý problém ZNP. To je na knihu.

 Čo je ZNP?

Predstavte si, že žijete v štáte, kde dostane každý človek bez rozdielu, zo štátneho rozpočtu každý mesiac povedzme 2000€ na dospelú hlavu. Áno, len tak. Bez akejkoľvek podmienky, bez toho, že by ste museli pracovať, bez toho, že by sa niekto zaujímal ako ich použijete, bez toho, že by niekto dával akúkoľvek podmienku. Bez ohľadu na to, koľko zarábate. Môžete byť po výkone trestu, môžete sa celý deň váľať na gauči, môžete celý obnos prechľastať, či nahádzať do automatov, môžete byť milionár s dvoma jachtami.

Alebo môžete aj pracovať tak, ako doposiaľ. Môžete naďalej podnikať, investovať peniaze do zmysluplných projektov, alebo pracovať pre charitu a váš ZNP môžete darovať.

Robte, čo chcete. Ak ste dospelý, každý mesiac vám na účte pristane 2000€ zo štátneho rozpočtu, ako „právo (nárok) na peniaze“.

 To je Základný Nepodmienený Príjem

 Podľa mňa je problém myšlienky Základného Nepodmieneného Príjmu (ZNP) rovnako závažným problémom ekonomickým, ako morálno-etickým.

 Ekonomická stránka*:

Viem si dokonca myšlienku ZNP veľmi dobre predstaviť. Štát sa zbaví všetkých služieb na ochranu a podporu občanov. Zruší sociálne a zdravotné odvody, povinnú školskú dochádzku, ochranu majetku, proste všetky výdaje, ktoré sa spotrebúvajú na ochranu a podporu občanov.

Tým pádom zruší všetky sociálne podpory, prestane dotovať školstvo, zdravotníctvo atď...

Bez navyšovania daní je tu balík prostriedkov, ktoré štát vybral od ľudí. Tie voľné prostriedky potom ten štát prerozdelí ľuďom rovnakým dielom a oni si budú platiť všetky náklady priamo zo ZNP. (Bez tohto riešenia na to štátny rozpočet proste nemá, kvôli tomu, že žijeme vo svete obmedzených zdrojov). Treba si uvedomiť, že štát peniaze netvorí. Ak niekomu chce dať, musí ich niekomu najprv zobrať. Tvrdiť, že štát tvorí peniaze, je ako povedať, že komár tvorí ľudskú krv.

Štátu teda zostane úloha výbercu (progresívnych) daní a prerozdeľovača s cieľom dosiahnuť čo možno najrovnejšiu a spravodlivú spoločnosť. Samozrejme musíme predpokladať, že takúto autoritu ktorej cieľom je snažiť sa zaviesť relatívnu rovnosť, potrebujeme.

Ekonomika (ako striktne uzavretý model)* by to zrejme zvládla. Aj pre mňa je to dobrá správa s tým, že by sa splnil môj sen o minimálnom štáte.

 

Morálno-etický problém

Motto:

Ak máte predstavu o tej najefektívnejšej a najšťastnejšej spoločnosti, kde by ľudia mohli žiť tie najkrajšie životy, je to pekné. Celá vznešenosť myšlienky je však ihneď dehonestovaná, ak na jej aplikáciu, aj keď iba v začiatku, potrebujete agresívne násilie. Výsledok potom-nech je akýkoľvek, nie je nič iné ako zapáchajúci exkrement.

 ZNP môže byť dobrá myšlienka.* Kde na to však vziať? Povedzme, že verím všetkým tým experimentom, že ZNP si dokáže sám na seba zarobiť. (Vyjadrovali sa tak dokonca aj liberálni ekonómovia. Napríklad F.A.Hayek, či M.Friedmann).

ZNP je založené na príjmoch z daní. Pokiaľ ich ľudia neodovzdávajú dobrovoľne, jedná sa o krádež. Vlastne o lúpež, pretože aj keď to nie je na prvý pohľad viditeľné – nikto Vám pri daniach nemieri na hlavu zbraňou – je tam jednoznačná hrozba. Ak nezaplatíte, príde Vám síce niekoľko upomienok, potom súdnych exekučných obsielok, ale ak sa budete ďalej brániť, príde aj na zbrane.

To je ale akceptácia princípu, že k majetku iného sa môžete dostať násilím. Znamená to, že ak tak môže robiť štát, môže tak robiť ktokoľvek. Inak by sme museli vysvetliť, prečo práve a iba len štát má toto právo. (logicky: právo má preto, lebo drží v rukách monopolné donucovacie násilie, je to však právo podľa Vašich predstáv? Znamená to, že mafia má právo na výpalné, lebo má v rukách donucovacie násilie v regióne, kam štátna moc nesiaha?)

To, či je teda lúpež morálna, alebo nie, je otázka, ktorú musíme pred zavedením ZNP zodpovedať.

 

*-Celé je to tak ohromne komplexný problém, ktorý si ani nedokážem predstaviť. Napríklad: ako by riešil svet príjmovú nerovnosť medzi rôznymi štátmi. ZNP vo Švajčiarsku by bol nepomerne vyšší, ako v Zimbabwe, dokonca aj v rámci ekonomicky výkonnej Európy by to boli priepastné rozdiely.

Navyše nik nevie, ako by sa regulácia prejavila na trhu. Nech si zoberiete akúkoľvek štátnu reguláciu, tak honosná myšlienka sa pretavila do oveľa horších negatív na trhu.

Zákaz drog. 

Úmysel: Nik nebude závislý.

Realita: Vznikol čierny trh s narkobarónmi, tisíce obetí drogových vojen a tisíce obetí falšovaných drog s vidinou vyššieho zárobku pre dílera. Miliardy € míňaných na tento zbytočný boj. Možno už tieto prostriedky by stačili na ZNP.