Čo je potrebné.

Asi pred dvoma mesiacmi som mal úžasnú diskusiu s jedným mojim priateľom. V Nitre (kto ju troška pozná vie o čom bude reč) je vedľa nákupného centra MLYNY taký krásny zelený pás povedľa rieky Nitry. Kúsok, ani nie 200 metrov od hlavného vchodu do obchodného centra je smerom do parku rieka so stromami, trávnikom, chodníkom, lavičkami posadenými medzi riekou a hustou zeleňou. Ani nie 300 metrov od hlavnej križovatky od centra motoristického ruchu je nádherný zelený tichý kút.

Poslancom mesta napadlo riešiť problém parkovania v strede mesta tým, že by tento pás zlikvidovali, pozemky predali a na jeho mieste by investor postavil parkovací dom.

Hnusné. (Nejdem tu preberať „tragédiu obecnej pastviny“, ale toto je krásny dôkaz jej fungovania.)

Keď sa táto správa objavila v novinách, Nitrančania (nie Nitrania-to je hádam jasné) začali vyjadrovať nesúhlas so snahou zorganizovať petičnú akciu na zastavenie tohto rozhodnutia a ponechania zeleného pásu. Jedným zo sympatizantov tejto myšlienky bol aj jeden môj priateľ, ktorý ma presviedčal, aby som ju podpísal.

Ja som ho chvíľu počúval a potom som odpovedal.

„Pozri, dnes ju podpíšem a zajtra pokojne podpíšem petíciu, ktorá bude proti tej vašej?“

„Prečo?“ spýtal sa ma začudovane.

„Lebo ma to nič nestojí.“

Keďže na mňa nechápavo a zároveň nesúhlasne čumel a ja ho mám ako priateľa rád a nechcel by som oňho prísť tak som mu to vysvetlil.

„Podpis pod akoukoľvek petíciou nikoho nič nestojí. Je nemožné takýmto spôsobom určiť ľudské priority. Pokiaľ som podpisovateľom petícií, akože nie som a v živote som žiadnu nepodpísal a ani nepodpíšem, tak dnes podpíšem tú vašu a o tri týždne ma zastavia nejakí chlapci na ulici či nepodpíšem petíciu za lepšie parkovanie v centre mesta, ktorej súčasťou bude aj ten zelený pás. A keďže idem z práce a som unavený tak mi nenapadne hľadať súvislosti a môj podpis sa ocitne na dvoch protichodných petíciách.“

„Ale prečo?“
„Ešte raz. Lebo ma to nič nestojí. Môj podpis na petícii nemá vyššiu hodnotu ako energia na ten podpis vynaložená.“

„Ale to je hlúpe.“

„Nie, nie je. Je to moja reakcia a ako taká nemôže byť hlúpa, lebo nie je nik, kto by mal právo ma súdiť.“

„Takže Ty si za to, aby sa ten pás zničil?“

„Nie, nie som za to.“

„Tak ju podpíš.“
„Nepodpíšem.“

Videl som ako mu dochádza trpezlivosť a tak som mu zmierlivo navrhol.
„Ale poznám spôsob ako to zistiť úplne relevantne.“

„Ako?“
„Založ si občianske združenie a vyhlás verejnú zbierku za záchranu toho pásu. Ľudia sa ti vyzbierajú nejakou čiastkou, ktorú ponúkneš mestu s tým, že ten zelený pás odkúpi občianske združenie. Mesto bude musieť zverejniť ponúkanú čiastku investorom za vybudovanie parkoviska a pokiaľ vaša bude vyššia bude komplikované pre mesto túto ponuku odmietnuť. A navyše je to mesto, teda verejný orgán a ten by na súde určite neuspel ak by vaša ponuka bola vyššia.“

„Založiť občianske združenie? Komu by sa chcelo?“
„No veď tebe, veď si povedal, že je to pre teba dôležité. Tak je, alebo nie je.“

Na chvíľu sa zamyslel, a potom prikývol.

„No je, lenže keby som ho aj založil, čo keď sa mi nepodarí vyzbierať dostatočne vysokú čiastku?“
„Hm, to bude znamenať jediné. Ľudia tomu neprikladajú takú dôležitosť ako si si myslel. Ak by ju totiž prikladali, tak by sa aj vyzbierali“

Chvíľu v hlave mlel vypočuté, no potom zaprotestoval.

„To je blbosť. Veď ten zelený kúsok je vo verejnom záujme. Veď je to kúsok nádhernej prírody v centre mesta.“

„Áno, podľa teba a podľa desiatok a možno stoviek ľudí. Tak potom by nemal byť problém vyzbierať sa. A ak je to vo verejnom záujme tak peniažky sa len tak posypú.“

„A čo keď nebude dosť ľudí, ktorí by sa vyskladali.“
„Potom to nie je verejný záujem.“

Ešte chvíľu dumal, lenže on je naozaj inteligentný a tak prešiel do protiútoku.

„Ale ja odvádzam dane tak hádam mám právo určovať ako sa použijú aj bez toho, že by som platil ďalšie prostriedky na kúpu niečoho čo mi aj tak patrí, teda nitrančanom.“

Prikývol som.

„Samozrejme. Tu vidíš tú zvrhlosť daní a tragédiu obecnej pastviny, lebo keď sa vrátim na začiatok, podpisovou akciou nezistíš komu na tom záleží a už vôbec nezistíš ako veľmi. Lebo či niečo podpíšem, alebo nie nič to nemení na alokácii daní, ale keď mám svoje prostriedky niekam odovzdať, znamená to, že ich neodovzdám niekde inde a teda prispenie, alebo neprispenie na verejnú vec je odrazom mojich preferencií . Navyše nik nemá k zaplateným daniam vlastnícky vzťah. Marketingu štátu sa tento vlastnícky vzťah k zaplateným daniam podarilo úplne krásne a jasne zničiť. A či si to priznáš, alebo nie v zásade platí veta:
zaujímať sa o to, čo štát spraví s daňami je to isté ako zaujímať sa o to, ako použije peniaze zločinec, ktorý mi ich ukradol.“

Iba zavrtel hlavou a už sme sa k tej téme nevrátili a ja ani neviem ako sa tá kauza skončila. To je úplne jasný dôkaz, že mne na tom zelenom páse nezáleží ani toľko, aby som míňal svoju energiu na zistenie ako to ďalej pokračovalo.

Potrebuje dedina chodník?, kultúrny dom?, novú škôlku....?

To sa dá zistiť iba tak, že ľudia budú „hlasovať“ výškou hodnoty svojej práce. Iba a len tak sa dá zistiť komu na čom záleží a ako veľmi.

Nesúhlasíte?
No tak si skúste vo svojom okolí pokusne zorganizovať tajné hlasovanie, ktorého predmetom budú nasledovné otázky:
Chcete nový chodník?

Chcete nové detské ihrisko?

Chcete rekonštrukciu kultúrneho domu?

Chcete aby sa peniaze, ktoré sú k dispozícii rozdelili naspäť ľuďom, ktorí ich zaplatili, aby si splnili vlastné preferencie?

Netvrdím, že vyhrá posledná otázka, ale výsledok by bol určite zaujímavý. A pripadá mi celkom príznačné, že sa táto otázka nikdy, pri petíciách ako by sa mali peniaze z daní použiť, neobjaví.

Prečo asi?

Vegán vs libertarián

Prirodzené práva zvierat. Toto bol uzol. Priam Gordický, ktorý predo mnou, ako etickým vegánom a libertariánom, stál dlhé roky. A aj veľa vypovedaných a vypočutých či napísaných a prečítaných slov v diskusiách, či debatách. Nakoniec som našiel riešenie, ktoré som dlhú dobu pokladal za akési kompromisné, neúplne. Cítil som, že to nie je ono, že toto riešenie nemôže stačiť na záchranu trpiacich zvierat, že nemôže stačiť na to, aby som bol spokojný a pokojný. Uvedomil som si, že keď aj mám plno rečí o tom, ako nik nesmie agresívnym násilím zasahovať do života iných tak toto moje presvedčenie má trhlinu. Trhlinu v zmysle, že by som toto týranie zakázal štátnym zákonom. Dokonca som už ako libertarián uvažoval, že podpíšem petíciu za zákaz cirkusov. Našťastie som ju nakoniec nepodpísal.

Povedal som si a v diskusiách s mojimi priateľmi a aj počas pochodu Veggie parade v Prahe som to pochopil, že moje stanovisko je takéto jednoduché.

Ak som vegán, nič mi nebráni v tom, aby som ako vegán žil. Dokonca ani keď som etický vegán* tak mi  nik nebráni v mojom životnom štýle, čo pri etickom vegánom obnáša aj ďalšie tzv. obmedzenia. Nepoužívam živočíšne produkty ak viem, že sú v danom produkte obsiahnuté a snažím sa najlepšie ako viem podporovať organizácie na pomoc zvieratám. Žijem tak a keď som dostal otázku od môjho priateľa ako môžem byť zároveň anarcho-kapitalista odpovedal som mu, že ja práva zvierat uznávam a teda sa podľa toho aj správam, pričom libertarián vo mne spôsobuje, že rešpektujem aj ľudí, ktorí vegáni nie sú.

Ak ma niekto presviedčal, že by štát mal priznať zvieratám prirodzené práva odpovedal som, že je to komplikované, lebo ak štát prizná prirodzené právo zvieratám, musí zároveň uznať aj ich povinnosti (jedno bez druhého nie je možné) ako teda budeme súdiť leva za to, že zabil antilopu, keďže zabíjanie nie je zákonné ani z dôvodu hladu?

Odolával som argumentom o nesvojprávnych ľuďoch (mentálne retardovaných), ktorých nezabíjame, pričom zvieratám to činíme a to napriek tomu, že zviera sa vie samo o seba postarať a takto hendikepovaný človek nie, teda že je to iba druhové rozlíšenie.

A vegáni toto rozlišovanie neuznávajú. Ako motív tohto presvedčenia, je veta (ktorú používam aj ja):
„Dnes neveriac krútime hlavou, ako mohlo byť otrokárstvo spoločnosťou akceptované. O 100 rokov budú takisto neveriac krútiť hlavou naši potomkovia, že bol spoločnosťou akceptovaný karnizmus.“**

Práve toto je však kameň úrazu konzistentnosti etického vegána-etatistu . ***

Pri včerajšom behu mi to celé docvaklo. Hľadal som argumenty a pritom som zabudol na zásadný fakt. Zamotaný v zdôvodňovaniach, prečo práva zvierat áno, či prečo práva zvierat nie, som úplne prehliadol základnú podstatu. Etický vegán (ak ho zaujíma model usporiadania spoločnosti) nemôže byť ne-libertarián. Akýkoľvek iný model usporiadania spoločnosti je v priamom rozpore. (s výnimkou dobrovoľne zdieľajúcej spoločnosti-ale to je vlastne anarcho-kapitalizmus).

Filozofiou etického vegána je totiž neakceptovanie násilia používaného na zvieratách a zároveň neuznávanie medzidruhových rozdielov. A toto je práve podstata, ktorá ho automaticky zahrnie do skupiny libertariánov. Ak by sa bránil žije v rozpore svojich dvoch zásad.

Systém štátu totiž používa násilie aby ochránil bezmocných. Nie tu nejde o to, že by som bol proti samotnej ochrane. Tiež si myslím, že by mala byť ochrana slabších a bezbranných morálnou povinnosťou človeka, ale nie zákonnou. A nejde mi ani o fakt samotného zásahu proti neprávosti. To násilie sa deje inde.

Politik navrhne zákon, ten zákon ide do parlamentu (či senátu, či ako sa tomu hovorí), tam sedí ďalšia skupina politikov, ktorá tento zákon má schváliť a aj ho schváli. Potom je tu polícia, či súdnictvo, ktoré porušenie tohto zákona postihujú, ďalej nejaké kontrolné orgány, ktoré sa kontrolou plnenia tohto zákona zaoberajú.

A všetky tieto náklady sú hradené z daní teda nie z dobrovoľných príspevkov ľudí.

Dane sú agresívne násilie, je to výsledok práce človeka, ktorý mu je násilne odoberaný (v prvom momente asi nie, ale ak by som nezaplatil tak k násiliu skôr, či neskôr príde). Ak by to tak nebolo, teda ak by niekto namietol, že nejde o násilie potom nič nebráni politikom zrušiť daňové zákony a prijať princíp dobrovoľne platených príspevkov do štátu. Až potom by sme zbadali, či dane pokladajú ľudia za korektný príspevok do štátu, z ktorého potom využívajú služby, alebo nie.

Lenže vegán je proti násiliu a proti druhovým rozdielom, človeka nevynímajúc.

Petícia za zákaz cirkusov je vlastne petícia, ktorá ide cestou štátneho zákazu a všetky náklady budú hradené z daní.

Jedná sa teda o snahu zachrániť nevinné obete násilia tým, že využívame prostriedky získané od nevinných obetí násilia.

A to je zásadný rozpor.

Preto je etický vegán-etatista niekto ako človek z toho trápneho vtipu:
„Nenávidím dve veci, rasizmus a černochov.“

Pozn 1: áno, aj ja cítim drobnú nespravodlivosť, ale naozaj je to tak. libertarián nemusí byť vegán, lebo sa to neprieči jeho životnej filozofii, ale vegán musí byť libertarián, lebo všetky ostatné modely organizácie života spoločnosti sú v zásadnom antagonizme

*etický vegán je človek, ktorý nekonzumuje ani nepoužíva živočíšne produkty z dôvodu presvedčenia. Dôvod zdravia môže, ale nemusí byť prítomný

 ** karnizmus je mladý pojem a označuje spôsob stravovania, v ktorom sa používajú produkty zo zvierat, či je to mäso, alebo mlieko

*** etatista je človek, ktorý uznáva štát, resp. uznáva jeho úlohu v spoločnosti