Vegán vs libertarián

Prirodzené práva zvierat. Toto bol uzol. Priam Gordický, ktorý predo mnou, ako etickým vegánom a libertariánom, stál dlhé roky. A aj veľa vypovedaných a vypočutých či napísaných a prečítaných slov v diskusiách, či debatách. Nakoniec som našiel riešenie, ktoré som dlhú dobu pokladal za akési kompromisné, neúplne. Cítil som, že to nie je ono, že toto riešenie nemôže stačiť na záchranu trpiacich zvierat, že nemôže stačiť na to, aby som bol spokojný a pokojný. Uvedomil som si, že keď aj mám plno rečí o tom, ako nik nesmie agresívnym násilím zasahovať do života iných tak toto moje presvedčenie má trhlinu. Trhlinu v zmysle, že by som toto týranie zakázal štátnym zákonom. Dokonca som už ako libertarián uvažoval, že podpíšem petíciu za zákaz cirkusov. Našťastie som ju nakoniec nepodpísal.

Povedal som si a v diskusiách s mojimi priateľmi a aj počas pochodu Veggie parade v Prahe som to pochopil, že moje stanovisko je takéto jednoduché.

Ak som vegán, nič mi nebráni v tom, aby som ako vegán žil. Dokonca ani keď som etický vegán* tak mi  nik nebráni v mojom životnom štýle, čo pri etickom vegánom obnáša aj ďalšie tzv. obmedzenia. Nepoužívam živočíšne produkty ak viem, že sú v danom produkte obsiahnuté a snažím sa najlepšie ako viem podporovať organizácie na pomoc zvieratám. Žijem tak a keď som dostal otázku od môjho priateľa ako môžem byť zároveň anarcho-kapitalista odpovedal som mu, že ja práva zvierat uznávam a teda sa podľa toho aj správam, pričom libertarián vo mne spôsobuje, že rešpektujem aj ľudí, ktorí vegáni nie sú.

Ak ma niekto presviedčal, že by štát mal priznať zvieratám prirodzené práva odpovedal som, že je to komplikované, lebo ak štát prizná prirodzené právo zvieratám, musí zároveň uznať aj ich povinnosti (jedno bez druhého nie je možné) ako teda budeme súdiť leva za to, že zabil antilopu, keďže zabíjanie nie je zákonné ani z dôvodu hladu?

Odolával som argumentom o nesvojprávnych ľuďoch (mentálne retardovaných), ktorých nezabíjame, pričom zvieratám to činíme a to napriek tomu, že zviera sa vie samo o seba postarať a takto hendikepovaný človek nie, teda že je to iba druhové rozlíšenie.

A vegáni toto rozlišovanie neuznávajú. Ako motív tohto presvedčenia, je veta (ktorú používam aj ja):
„Dnes neveriac krútime hlavou, ako mohlo byť otrokárstvo spoločnosťou akceptované. O 100 rokov budú takisto neveriac krútiť hlavou naši potomkovia, že bol spoločnosťou akceptovaný karnizmus.“**

Práve toto je však kameň úrazu konzistentnosti etického vegána-etatistu . ***

Pri včerajšom behu mi to celé docvaklo. Hľadal som argumenty a pritom som zabudol na zásadný fakt. Zamotaný v zdôvodňovaniach, prečo práva zvierat áno, či prečo práva zvierat nie, som úplne prehliadol základnú podstatu. Etický vegán (ak ho zaujíma model usporiadania spoločnosti) nemôže byť ne-libertarián. Akýkoľvek iný model usporiadania spoločnosti je v priamom rozpore. (s výnimkou dobrovoľne zdieľajúcej spoločnosti-ale to je vlastne anarcho-kapitalizmus).

Filozofiou etického vegána je totiž neakceptovanie násilia používaného na zvieratách a zároveň neuznávanie medzidruhových rozdielov. A toto je práve podstata, ktorá ho automaticky zahrnie do skupiny libertariánov. Ak by sa bránil žije v rozpore svojich dvoch zásad.

Systém štátu totiž používa násilie aby ochránil bezmocných. Nie tu nejde o to, že by som bol proti samotnej ochrane. Tiež si myslím, že by mala byť ochrana slabších a bezbranných morálnou povinnosťou človeka, ale nie zákonnou. A nejde mi ani o fakt samotného zásahu proti neprávosti. To násilie sa deje inde.

Politik navrhne zákon, ten zákon ide do parlamentu (či senátu, či ako sa tomu hovorí), tam sedí ďalšia skupina politikov, ktorá tento zákon má schváliť a aj ho schváli. Potom je tu polícia, či súdnictvo, ktoré porušenie tohto zákona postihujú, ďalej nejaké kontrolné orgány, ktoré sa kontrolou plnenia tohto zákona zaoberajú.

A všetky tieto náklady sú hradené z daní teda nie z dobrovoľných príspevkov ľudí.

Dane sú agresívne násilie, je to výsledok práce človeka, ktorý mu je násilne odoberaný (v prvom momente asi nie, ale ak by som nezaplatil tak k násiliu skôr, či neskôr príde). Ak by to tak nebolo, teda ak by niekto namietol, že nejde o násilie potom nič nebráni politikom zrušiť daňové zákony a prijať princíp dobrovoľne platených príspevkov do štátu. Až potom by sme zbadali, či dane pokladajú ľudia za korektný príspevok do štátu, z ktorého potom využívajú služby, alebo nie.

Lenže vegán je proti násiliu a proti druhovým rozdielom, človeka nevynímajúc.

Petícia za zákaz cirkusov je vlastne petícia, ktorá ide cestou štátneho zákazu a všetky náklady budú hradené z daní.

Jedná sa teda o snahu zachrániť nevinné obete násilia tým, že využívame prostriedky získané od nevinných obetí násilia.

A to je zásadný rozpor.

Preto je etický vegán-etatista niekto ako človek z toho trápneho vtipu:
„Nenávidím dve veci, rasizmus a černochov.“

Pozn 1: áno, aj ja cítim drobnú nespravodlivosť, ale naozaj je to tak. libertarián nemusí byť vegán, lebo sa to neprieči jeho životnej filozofii, ale vegán musí byť libertarián, lebo všetky ostatné modely organizácie života spoločnosti sú v zásadnom antagonizme

*etický vegán je človek, ktorý nekonzumuje ani nepoužíva živočíšne produkty z dôvodu presvedčenia. Dôvod zdravia môže, ale nemusí byť prítomný

 ** karnizmus je mladý pojem a označuje spôsob stravovania, v ktorom sa používajú produkty zo zvierat, či je to mäso, alebo mlieko

*** etatista je človek, ktorý uznáva štát, resp. uznáva jeho úlohu v spoločnosti