Súhlasili by ste, keby som napísal, že základné a prirodzené
ľudské právo je
-žiť život podľa svojich predstáv a
-brániť sa voči akejkoľvek agresii?
Že ich netreba viac? Že stačia iba tieto dve? Že ak by si
aj niekto zle vyložil to prvé, a svoj život si žil podľa svojich predstáv
a okrádal by iných, že tí môžu využiť svoje právo a brániť sa voči
agresii?
Na čo ich je tridsať?
Nedajte sa pomýliť názvom. Toto nie je „deklarácia ľudských
práv“ táto deklarácia je totiž iba negatív „ľudských povinností“ voči štátu,
voči spoločnosti voči vládnucej klike.
O demokracii som už článok na svojom blogu napísal. (keby
niečo...)
Žiadne právo kohokoľvek nesmie byť založené na povinnosti
niekoho iného toto právo plniť. Pretože nie je možné zodpovedať otázku:
„Prečo je právo niekoho na niečo nadradené právu niekoho iného toto niečo neposkytnúť?“
„Prečo je právo niekoho na niečo nadradené právu niekoho iného toto niečo neposkytnúť?“
Táto otázka je totiž principiálna. Ak sa zhodneme na tom,
že je niekto povinný platiť sociálne odvody aby zabezpečil sociálnu podporu
núdznym, znamená to, že je niekto povinný požičať niekomu auto, keď ho ten druhý
potrebuje. Je povinný postaviť mu dom, opraviť vodovod, kúpiť knihu, poskytnúť
sex.
Ak myslíte, že nie, napíšte mi teda parametre na základe
akých sa určuje čo áno a čo nie. Pri výpočte tých parametrov prosím
nepoužívajte „rozhodnutie väčšiny“. To nie je argument. To je násilie.
Zopár bodov, ktoré ma pri čítaní deklarácie zaujali...
„Článok 3 Každý má právo na život... „
-Hm, to sa dosť ťažko zabezpečuje. Rozmýšľam, ako bolo
toto právo zaručené ľuďom, ktorí už zomreli.
„Článok 12 Nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému
zasahovaniu do súkromného života, do
rodiny, domova.“
-S tým slovíčkom „svojvoľne“ sa tu dosť operuje, problémom
je jeho výklad. Je svojvoľné aj to, čo je prijaté parlamentom? Alebo nikto iný
nesmie a štát môže? Akože, keď Vám niekto vyvalí dvere a ukradne televízor
tak je to lúpež, ale keď Vám niekto ukradne 67% hodnoty Vašej práce a Vy si
ten televízor kúpiť nemôžete tak to sú dane?
„Článok 12
...ani útokom na svoju česť a povesť.“
-Toto je zaujímavé. Vždy som si myslel, že neexistuje nič také ako „moja česť“. Že „moja“ česť je ukrytá v mysliach iných ľudí, v tom, čo si o mne myslia. Ak je ale moja povesť v hlavách iných ľudí, potom nemôže byť MOJA povesť, ale je to povesť o MNE v hlavách iných ľudí. Teda je to ICH povesť o MNE. A to je rozdiel.
-Toto je zaujímavé. Vždy som si myslel, že neexistuje nič také ako „moja česť“. Že „moja“ česť je ukrytá v mysliach iných ľudí, v tom, čo si o mne myslia. Ak je ale moja povesť v hlavách iných ľudí, potom nemôže byť MOJA povesť, ale je to povesť o MNE v hlavách iných ľudí. Teda je to ICH povesť o MNE. A to je rozdiel.
„Článok 16
(1) Muži aj ženy, ktorí dosiahli plnoletosť, majú právo,
bez akéhokoľvek obmedzenia z dôvodov
rasových, národnostných alebo náboženských, uzavrieť
sobáš a založiť si rodinu. Pokiaľ ide o
manželstvo, majú nárok na rovnaké práva počas jeho
trvania, i po jeho rozviazaní.“
-„Muži aj ženy“ tento článok nepitve kto s kým. Potom
mám jednoduché riešenie pre všetky páry rovnakého pohlavia. Stačí založiť
náboženstvo, ktoré bude prikazovať takýto sobáš a stať sa jeho členom. Nemusíte
čakať na zlegalizovanie sobáša dvoch osôb rovnakého pohlavia. Stačí sa odvolať
na tento dokument. V tom prípade je zákon štátu v zásadnom rozpore s touto
deklaráciou.
„Článok 19 Každý má právo na slobodu presvedčenia a
prejavu; toto právo nepripúšťa, aby
niekto trpel ujmu za svoje presvedčenie a zahrňuje právo
vyhľadávať, prijímať a rozširovať
informácie a myšlienky akýmikoľvek prostriedkami a bez
ohľadu na hranice.“
-A samozrejme, ktoré presvedčenie je to správne, určí
panovník.
„Článok 20
(2) Nikto nesmie byť nútený stať sa členom nejakého
združenia.“
-Stále mi opakujú, že existuje niečo ako spoločenská
zmluva, ktorú som ale nikdy nepodpísal, no napriek tomu som nútený byť členom združenia
a že ak ním nechcem byť nech sa odsťahujem..
Principiálne to znamená, že ak za Vami príde predseda
vinohradníckeho spolku s tým, že aj Vy sa musíte stať jeho členom, platiť
poplatky za čo Vám každý mesiac prinesú liter vína aj keď ste abstinent a Vy
to odmietnete tak Vám poradia, aby ste sa odsťahovali.
„Článok 22 Každý človek má ako člen spoločnosti právo na
sociálne zabezpečenie...“
-No hej, ale kto ho má platiť? Ak nikto nemôže byť
svojvoľne zbavený svojho majetku, z čoho bude toto právo zabezpečené?
„Článok 23
(1) Každý má právo na prácu, na slobodnú voľbu
zamestnania, na spravodlivé a vhodné
pracovné podmienky, ako aj na ochranu proti
nezamestnanosti.“
-Ale ak mám právo na prácu, má niekto povinnosť mi ju
poskytnúť? A kto? A prečo?
„(2) Každý má bez akejkoľvek diskriminácie nárok na
rovnaký plat za rovnakú prácu.“
-Uff, toto je najvágnejšie čo som kedy čítal. Aj keby som
nesúhlasil, ale aspoň by som bol schopný kvantifikovať a pochopiť „právo
na rovnaký plat na rovnakej pracovnej pozícii“, ale „rovnaký plat za rovnakú
prácu“? A to bude porovnávať kto?
„(3) Každý kto pracuje má právo na spravodlivú a
primeranú odmenu, ktorá zabezpečuje jemu
samotnému a jeho rodine životnú úroveň zodpovedajúcu
ľudskej dôstojnosti, doplnenú v
prípade potreby inými prostriedkami sociálneho
zabezpečenia.“
-Ktorú a akú ľudskú dôstojnosť majú na mysli? Ako je
definovaná ľudská dôstojnosť?
„Článok 24 Každý má právo na odpočinok a zotavenie
vrátane rozumného vymedzenia
pracovného času a pravidelnej platenej dovolenky.“
-Čo keď niekto považuje za rozumné vymedzenie 16 hodín
denne? Aj keby bol iba jediný človek na celom celučičkom svete ako to že jeho
právo napísané v tejto deklarácii
je obmedzené štátnym zákonom o maximálnom počte povolených odpracovaných
hodín? Čo je koho do toho, kto chce ako dlho pracovať? Čo keď je pre niekoho
hodnota, ktorú získa výmenou za prácu vyššia ako hodnota jeho zdravia a psychickej
pohody?
„Článok 26
(1) Každý má právo na vzdelanie. Vzdelanie má byť
bezplatné, aspoň v začiatočných a
základných stupňoch. Základné vzdelanie má byť povinné.
Technické a odborné vzdelanie má
byť všeobecne prístupné a vyššie vzdelanie musí byť
rovnako prístupné všetkým na základe
schopností.“
-Už sme si naozaj zvykli na zamieňania práva s povinnosťou?
Právo je právom preto, že je ho možné odmietnuť. Preto prosím aspoň nebuďme farizeji
a zrušme už konečne všetky články všetkých zákonov hovoriace o „práve na základné
vzdelanie“ ale jednoducho prijmime fakt, že je to povinnosť a nie právo.
„Článok 29
(1) Každý má povinnosť voči spoločnosti; jedine v nej môže voľne a naplno rozvinúť svoju
osobnosť.“
-Ale čo? Prečítam si ešte raz názov deklarácie: Všeobecná
deklarácia základných ľudských práv a slobôd. Kde sa tu vzala povinnosť?
Alebo to má byť iba potvrdenie mojich slov z úvodu, že deklarácia práv je
iba negatív povinností? A kto povedal, že jedine v spoločnosti „...môže
voľne a naplno rozvinúť svoju osobnosť.“?
„(2) Každý je pri výkone svojich práv a slobôd podrobený
len takým obmedzeniam, ktoré
stanoví zákon a ktoré slúžia výhradne len preto, aby bolo
zaručené uznanie a zachovanie práv
a slobôd ostatných a aby sa vyhovelo spravodlivým
požiadavkám morálky, verejného poriadku a
všeobecného blaha v demokratickej spoločnosti.“
-Akej morálky a akého blaha spoločnosti? Definoval
to už niekto? Ak sa moja predstava blaha nekryje s predstavou blaha
spoločnosti, znamená to, že ja nie som člen spoločnosti? Právo na sociálnu
pomoc je nadradené právu niekoho iného túto sociálnu pomoc neposkytnúť. Existujú
nejaké merateľné parametre odpovedajúce na otázku, prečo je niekoho právo na
niečo nadradené právu niekoho iného mu to niečo neposkytnúť?
A to je všetko.
Bol by to vskutku vtipný dokument... Keby nebol myslený
vážne...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára