Prečo anarchista.

Áno, mohol som zvoliť aj jemnejší pojem, ktorý nevyvoláva v ľuďoch nejaké okamžité emócie a pritom sa veľmi od hlavnej myšlienky anarchizmu nejako nevzďaľuje. Tým pojmom je voluntarizmus.

Ale... pojem voluntarizmus nie je natoľko známy, a ja by som bol rád, aby si moje myšlienky vedel čitateľ zaradiť ihneď a slovo anarchia je zároveň skvelým pojmom vystihujúcim o čo ide už v názve. An-archos. Bezvládie. Bez autority.

Takže prečo anarchista?

Bolo to už dávno, možno 6-7 rokov, keď sa mi dostala do rúk útla knižka od R.Dawkinsa Sebecký gén. Zaujala ma natoľko, že som si od tohto autora kúpil aj ďalšie knižky pričom jedna z nich bola aj „Boží blud“.

A tam som narazil na myšlienku, ktorá ma pomaly doviedla do súčasného náhľadu na svet.

R.Dawkins sa pýta (nie je to citát):

-Naozaj  potrebuje človek niekoho, koho by sa bál na to, aby konal dobro? -

A potom si odpovedá:

-Ak áno potom je ľudstvo iba ďalšou slepou uličkou evolúcie.-

Ja si ale myslím, že nie! Som presvedčený, že nepotrebuje nikoho, koho by sa bál, na to, aby konal dobro. Ak ale človek nie je iba „slepou uličkou evolúcie“ prečo teda potrebuje vládu, či náboženstvá? Nie iba preto, že sa bojí? Bojí sa zveriť svoj život do svojich vlastných rúk, do svojho vlastného rozhodovania? Alebo je to pohodlnosť, čo nás láka vhupnúť do nejakej zvrchu organizovanej spoločnosti? Akože môžem konať čo chcem bez nejakej výraznej zodpovednosti? (Ak si vo voľbách zvolíme stranu, ktorá zvýši daň, cítime sa pred ostatnými, ktorí túto vládu nevolili vinní?, alebo iba povieme „to oni“?)

Neviem, nikdy som sa nad tým hlbšie nezamýšľal, čo ale viem určite je jedno. Každý človek má právo na svoje šťastie, pričom v ceste za svojim šťastím nesmie šliapať na šťastie iných. Túto podmienku však zvrchu organizovaná spoločnosť nedokáže zabezpečiť.

Teória slobodnej spoločnosti to nazýva :Princípom rovnosti. Hej, je to troška zmätočný názov, ale v podstate sa jedná o to, že nech sa v slobodnej spoločnosti prijme akékoľvek pravidlo nesmie nikomu zhoršiť jeho životnú situáciu. Teda, že ju môže iba zlepšiť, prinajhoršom zachovať status quo.

Čo to teda tá anarchia, resp. slobodná spoločnosť vlastne je?

Je to spoločnosť slobodných občanov, bez vlády kde nik nemá právo na prácu iných. Kde jestvuje súkromné vlastníctvo ako nedotknuteľný fundament všetkých ďalších odvodených pravidiel, pričom základné vlastníctvo je vlastníctvo vlastného tela.

Kde platí pravidlo o tom, že:

a) Nie je možné založiť právo kohokoľvek na povinnosti niekoho iného.

b) každý si so svojim súkromným majetkom (vrátane tela) môže robiť čo chce, kým tým neobmedzí nakladie so súkromným majetkom inej osoby.

c) že nie je možné nikoho súdiť za nečinnosť, či niekomu prikázať robiť niečo, čo robiť nechce.

....

a) dnes sa s tým úplne bežne stretávame. Právo na vzdelanie jedného človeka, zakotvené v ústave je založené na povinnosti inej osoby toto vzdelanie platiť (cez dane), to sa týka aj zdravotnej starostlivosti, či sociálnej podpory, kultúry, športu, vlastne všetkých oblastí platených z daní

b) pichanie si drog nikoho neobmedzuje, napriek tomu je zakázané. Branná povinnosť, či povinnosť poskytnúť svoj majetok v prípade živelných pohrôm je súčasťou demokratických zákonov.

c) neplatenie daní, alebo neposkytnutie prvej pomoci, či neplatenie výživného sú typickými príkladmi kedy ľudí trestáme za nečinnosť,

Akosi väčšina z nás prijala, že na usporiadaný život potrebujeme niekoho, kto nám prikáže ako máme žiť a zákazmi obmedzí naše nemorálne správanie. Ale nespýtali sme sa sami seba, či to naozaj potrebujeme. Ak ste rodičia, poznáte deklaráciu práv dieťaťa? Lebo ja rodič som, ale text tejto deklarácie som nikdy v živote nečítal. A čítať ju nepotrebujem. Základné morálne pravidlá do mňa vštepili rodičia tak, ako ich ja prenesiem na svoje deti  a ako budú prenesené na ich deti a deti detných detí. A tí rodičia, ktorí tieto základné morálne kódexy neplnia voči svojim deťom ich začnú ihneď plniť, len čo si prečítajú deklaráciu práv dieťaťa? Ak nie, na čo je tá deklarácia?

Anarchia je bezvládie. Nie chaos. Jasným dôkazom toho, že samotná myšlienka bezvládia je nebezpečná pre systém je v súčasnosti snaha systému dehonestovať tento pojem pri akejkoľvek výtržnosti. Ale ten, čo prevráti kôš, či hodí dlažobnú kocku do výkladu nie je anarchista, ale gauner.

O anarchii, či inak o slobodnej spoločnosti bolo popísaných mnoho kníh, minuté množstvo popísaného papiera, nestaviam sa do pozície človeka, ktorý v jednom článku objasní tento pojem, no kto má naozajstný záujem sa niečo dozvedieť, vzdelať sa, pochopiť odkaz slobodnej spoločnosti má bezpočet možností ako si niečo o tejto téme prečítať.

Je jasné, že človek sa musí v anarchii naučiť žiť.

/ak medzi 1000 veriacich hodíte bombu výsledkom nebude 1000 ateistov, ale 1000 mŕtvych. Ak zajtra zavedieme anarchiu výsledkom nebude slobodná spoločnosť, ale chaos/**

Je jasné, že z pondelka na utorok to nepôjde, ale nech nám je malou pomôckou, malým vodítkom k pochopeniu náš každodenný život. Naše každodenné rozhodovanie a dobrovoľné činnosti na našich malinkých súkromných slobodných trhoch. Naše výmeny plodov našej práce cez plot so susedmi, naše drobné dohody s deťmi, kolegami v práci, priateľmi či neznámymi ľuďmi okolo nás.  Naše slobodné  a dobrovoľné rozhodovania na aký film do kina pôjdeme, aké divadelné predstavenie si pozrieme a akú hodnotu našej práce vyjadrenej papierikmi (ktoré v tomto systéme nazývame nesprávne „peniaze) sme ochotní vymeniť za večeru v reštaurácii, či za osivo do pôdy, či aké emócie sme ochotní darovať iným ľudom, či ich aj vymeniť.

Toto všetko dokážeme bez vplyvu štátu, bez zákonov, bez niekoho, koho by sme sa mali báť.

Tak čo nám bráni preniesť tieto schopnosti so súčasného súkromného života do života „globálneho“?

Žeby strach a neviera vo vlastné schopnosti? Neviera v NÁS samých?

**-toto nie je moja myšlienka, nerád by som ju za svoju vydával, niekde som to čítal len si neviem spomenúť kde. Ak sa nájde autor tejto myšlienky, prosím ozvi sa, uvediem prameň