Prečo vegán.

Nie, ľahšiu otázku pre seba nepoznám. Jednoducho preto, že neviem nájsť jediný relevantný dôvod, prečo by som vegánom nemal byť.

Môžem Vás tu zahrnúť výpočtami o tom, že kým 1 ha pôdy uživí 1 mäsožravca tak ten istý 1 ha uživí 23 vegetariánov alebo 50 vegánov. (nemusíte tomu veriť)

Že najsilnejšie tvory na súši sú vegáni (áno, viem, že majú inak postavené trávenie).

Že jeden z najúspešnejších silových trojbojárov je vegán. (zvíťazil aj v priamom súboji s kolegom -mäsožravcom)

Že aj niektorí ultrabežci sú vegáni.(a dokážu behať viac ako 100 míľ)

Áno, to by som mohol... ,ale sú to stovky krát opakované dôvody, ktoré majú jednu chybičku krásy.

Nikoho nepresvedčia.

Samozrejme, môžem si aj zavolať na pomoc rôzne videá, ktoré to objasňujú ešte podrobnejšie. Ako napr. „nechcem vyrásť na smrti iných“, či „moja chuť nie je nadradená utrpeniu živého tvora“, alebo „zviera má také isté srdce ako ja“.

Napriek tomu, že ja tieto dôvody pokladám za dostatočné moje okolie ich pokladá za patetické. Nejdem tu ale obhajovať svoje rozhodnutie byť vegánom, pretože (a to je asi najzásadnejšia podstata neporozumenia) tu nie je čo obhajovať.

Nemám prečo obhajovať svoje rozhodnutie. Pripadá mi to scestné. Maximálne ho dokážem vysvetliť, nakoľko svoje deti učím, že na akúkoľvek legitímnu otázku PREČO? jestvuje odpoveď PRETO.

Nebudem hovoriť vôbec o zdravotných vplyvoch, pretože ich nepozorujem. Moje výkony či zdravie sa vôbec nezmenilo. Je nezmyselné povedať: „ale keby si jedol mäso, bol by si na tom horšie.“ Čo ja viem, čoby bolo, keby bolo?

K otázke zdravia mám vcelku milú príhodu. Jedného času som mal problém s vysokým tlakom (teda myslel som si to, a až po kúpe tlakomeru domov som zistil, že sa jedná o syndróm bieleho plášťa. Tým istým tlakomerom mi lekár nameral 185/110 a doma som si nameral 130/85) a tak som navštívil srdciara. Dialóg po nameraní spomenutého tlaku vyznel takto:

„Okamžite vylúčte mastné mäso.“

„Ale je som 8 rokov vegetarián.“

Chvíľa ticha.. „tak potom vylúčte alkohol“

„Som 6 rokov abstinent.“

„Prestante fajčiť.“

„S alkoholom som vylúčil aj tabak.“

Prišla už dlhšia chvíľa...

„solíte?“ spýtal sa

„áno, myslím, že viac ako je potrebné.“

Do zmätených očí vpadla radosť a úľava.

„takže tak je to. Prestaňte soliť.“

Nuž, to som vedel aj ja. Skončilo to na lieku zvanom prestarium ,ktorý som bral asi tri týždne kým som si neuvedomil, že sa jedná už o spomínaný syndróm, kvôli čistému svedomiu som chvíľu pil ešte výluh z imela... Toľko milá príhoda s ortodoxným spôsobom liečby a súvislosti so stravou.

Opakujem, nerozporujem vplyv stravy na zdravie, iba to nemám s čím porovnať.

Vegán som teda čisto z etických dôvodov.. Nie som Eskimák, ani obyvateľ Sahary. Dokážem sa prestravovať na rastlinnej strave. Mám  na výber. Každý v našom zemepisnom pásme má na výber.

Jesť to, čo je výsledkom utrpenia živého tvora, alebo jesť to, k čomu nie je toto utrpenie potrebné. Nič viac v tom netreba hľadať. Nerád to priznávam, ale táto otázka je čierno-biela.

Rešpektujem akékoľvek rozhodnutie ohľadom stravovania, no nechápem otázky a reakcie mojich priateľov, či spolu stolovníkov.

„Prečo si vegán?“ nuž mňa ani nenapadne niekoho sa spýtať „a ty prečo ješ mäso?“

„Tebe stačí tráva a púpava, nie?“ hm tiež nikomu nepoviem „tebe teda stačí odhryznúť si prasaťu z boku.“

„Vieš, že vegetarián v indiánskej reči znamená zlý lovec?“ vtipné, ale tiež nikomu nepoviem, že „to prasa na tanieri si si ulovil sám?“

„Ja nemám proti vegánom nič, ale robiť akcie s krvavými ľudskými telami na námestí a predávať akože mŕtvych psov vedľa stánku s kaprami počas Vianočných sviatkov pokladám za nechutné.“ Ja ale nikomu nehovorím, „ja zase pokladám za nechutné výklady predajní mäsa a zabíjanie živých tvorov počas sviatkov pokoja“.

„Daj mi pokoj s vegánstvom, je to iba sebestredný exhibicionizmus.“ Nuž, podľa mňa to môže byť  jedenie bravčového stehna a klobás na mobilných laviciach a stoloch na námestí počas sviatkov vinobrania...

„Tieto oškvarky môžeš, to je zo sójového prasaťa.“

„Veď aj tá krava je trávu.“

„Dobre, tak nezabiješ zviera, ale za to vraždíš mrkvu. Mal by si jesť kamene.“

A desiatky a desiatky ďalších  viac, či menej vtipných poznámok. Zvláštne ale je (a to prisahám), že o téme stravovania som nikdy nezačal debatu bez vyzvania ja.

A to sú, myslím si, zážitky aj ostatných vegánov, či vegetariánov.

Ale prečo nás niektorí nevegetariáni riešia?

Napadá mi iba jedna odpoveď v súvislosti s tvrdením, že svet je iba zrkadlom nášho vnútra.

Najväčší odporcovia a najväčší bojovníci a zosmiešňovatelia sú asi tí, ktorí majú k vegánstvu najbližší vzťah, pretože zatiaľ iba tušia, niekde hlboko vo svojom vnútri, niekde na pozadí svojho vedomia, že zabíjať živých tvorov (aj keď majú inú možnosť) nie je celkom v poriadku.

To sú tí, ktorí sú nádejou na rozšírenie vegetariánskych radov :o))

Držím im palce, aby to dokázali čím skôr.

Uľaví sa im. Tak, ako sa uľavilo mne.