Kapitalista.

Včera som sa prehrabával vo svojich fotkách z detstva. Našiel som tam jednu čierno-bielu celkom vydarenú. Bola z divadelného predstavenia, ktorú sme v základnej škole ako tretiaci pripravili pri príležitosti 1.mája pod vedením našej triednej učiteľky s hlavou, na ktorej trónili ryšavo nafarbené vlasy dámy  v rokoch, pani B, o hroznom živote v kapitalizme.

Čupím tam v spodnom rade, v montérkach čoby robotník, v dlani zvierajúc drevenú rúčku skrutkovača, ktorého hrot si pchám zamyslene do úst a ešte dnes počujem výkrik pani B súčasne so zvukom spúšte foťáku „nepchaj si ten šrobovák do úst“ a vidím na svojej čierno-bielej tvári  prekvapený výraz, ako u niekoho, kto je prichytený pri obzvlášť závažnom trestnom čine.

Nado mnou stoja dievčatá v iskričkových uniformách medzi nimi jedna moja detská platonická láska Katka. Po mojej ľavici čupia ešte traktorista Peter, kominár iný Peter a v strede mackovská postava spolužiaka Iva, ktorý hral pána továrnika-kapitalistu.

„Kto bude hrať bohatého továrnika?“ pýta sa pani B asi mesiac pred divadelným predstavením vyplašených tretiakov. Keďže sme mali jedného jediného bambulka v celej triede všetky pohľady sa upreli naňho, pretože, svojou o trošku vyššou hmotnosťou akou bol priemer triedy, mal určite vysoké  predispozície pre zvládnutie úlohy nenažratého kapitalistu.

Táto fotka vo mne evokovala otázku: „Čo sa za tých, viac ako 40 rokov zmenilo v chápaní postavy kapitalistu?“

Keď dnes komunikujem so svojimi známymi, priateľmi, či kolegami, často objavujem, že sa nezmenilo nič. Tí, ktorí ten pojem chápu inak sú v menšine mojich známych a hlavne sú v skupine, kde chápu pojem „kapitalista“ v súvislosti s filozofiou, ktorou žijú.

Ak by som túto úvahu smeroval k tejto malej skupine, bola by úplne, ale že úplne zbytočná. Preto sa ju pokúsim nasmerovať na ľudí, ktorých názor na kapitalistu sa spred 40 rokov príliš nezmenil.

Skúsim to takto. Budem písať názory, ktoré som si reálne vypočul a k nim budem písať svoje komentáre tak, ako som to skúsil v predchádzajúcom článku na mojom blogu.

Drobná poznámka pred spustením fiktívneho rozhovoru: Nebudem sa zaoberať teraz podnikateľmi nacucnutými na štátny rozpočet, to je samostatná kapitola a pre mňa to nie sú kapitalisti, ale obyčajné vyžírky. Vlastne si nezaslúžia odo mňa ani to, aby som im nejakú tú kapitolu venoval.

1. Kapitalista je boháč.

Áno. Je to zvyčajne boháč. Otázkou ale je, prečo je bohatý? Jedine a len preto, že ponúkol na trh spotrebiteľom statok (vo význame produkt, služba), ktorý si ľudia aj kupujú. Teda uspokojuje potreby širokej masy ľudí. V podstate nepoznám nikoho, kto vyrába niečo, na čom zbohatol a čo nik nekupuje. Navyše by som chcel pripomenúť, že sa bavíme o boháčovi v zmysle „má majetok, má hotovosť“, čo ešte nemusí značiť, že je bohatý všeobecne. Zdravý, šťastný, spokojný...

2. Kapitalista ide iba za ziskom.

Áno. Ide iba za ziskom, nie je totiž iný ako ktokoľvek z nás. Je to podstata a motor ľudskej civilizácie. Zisk ako rozdiel hodnôt. Neurobíme nikto nič, ani len nepohneme prstom bez toho aby sme z toho mali zisk. Naša práca je ujma. Je jedno, ako sa na ňu dívate, pokiaľ je pre Vás práca náročnejšia ako iné trávenie voľného času jedná sa o ujmu. Ak do práce chodíte znamená to, že benefity, ktoré z nej získate majú pre Vás takú hodnotu, že negatívny pocit z ujmy prekonajú. Inak by ste robili to, čo zvyčajne vo voľnom čase.

3. Kapitalista bohatne na úkor pracujúcich

Nie. Voľný trh nie je totiž hra s nulovým súčtom. Neznamená, že keď je niečoho 100, Vy máte 40 a kapitalista 60, že v momente, keď kapitalista získa 70 Vy  budete mať 30. Je to úžasná vlastnosť trhu. Jeden človek ide za svojim ziskom a akoby nechtiac a neúmyselne so sebou ťahá ostatných. Človek s priemerným platom je dnes niekoľkokrát bohatší, ako šľachtic v 15. storočí. Dnešný človek má oveľa viac možností, oveľa viac výhod. Či je to cestovanie, pitná voda v kuchyni, mobilný telefón, bezpočet rôznych technológií, výhod, strojov uľahčujúcich prácu... hej nemá vo vlastníctve pozemky a lesy, to nie, ale možnosti svoj život zmeniť, či zľahčiť má nepomerne viac.

Voľný trh znamená, že keď je niečoho 100 tak po určitej dobe bude mať síce kapitalista namiesto 60 jednotiek 1000 jednotiek, ale aj my budeme mať namiesto 40 jednotiek 200 jednotiek, lebo suma tých jednotiek bude nie 100, ale 1200.

Jediné, čo nás štve a čo je fakt je to, že kým rozdiel medzi kapitalistom a nami bol 20, teraz, po novom je 800. Ale veď to nie je podstatné, keď my sme si zlepšili o 160. Je predsa úplne jedno aký je rozdiel medzi skupinami, hlavné je, že sme si, oproti minulosti, výrazne polepšili.

4. Kapitalista je novodobý otrokár.

Nie. To, čo výrazne ignorujeme je minulý stav vecí. Ak príde do nejakej oblasti kapitalista so svojou výrobou akú šancu má zamestnať ľudí, ak by títo žili život spokojný? Ak by nemali žiadne vyššie túžby, ako tie, ktoré majú pokryté? Myslím, že do takej oblasti by kapitalista ani len nepáchol. Ak postaví fabriku a pred otvorením má záujemcov o prácu, znamená to iba jedno jediné. Uspokojenie túžob určitými statkami ľudí pred príchodom kapitalistu bolo nižšie ako uspokojenie ich túžob po príchode kapitalistu, inak povedané: po príchode fabriky sa im situácia oproti tej minulej zlepší. Ak by to tak nebolo, zostane fabrika bez pracujúcich.

5. Zisk za produkty by mal patriť pracovníkom a nielen vydelená časť zisku ako mzda.

Nie. Toto má samozrejme niekoľko pohľadov a myslím si, že viac z nich bude drobná revolúcia v hlavách čitateľov.

a) akákoľvek hodnota produktu, či naňho naviazaný zisk, je určená až v momente jeho realizácie na trhu. Nepredaný produkt nemá žiadnu hodnotu. Jeho hodnota nie je daná súčtom surovín vstupujúcich do výrobku, energiou, vedľajšími nákladmi a mzdami pracovníkov ale iba a len tým, za akú sumu a či vôbec je tento produkt na trhu predateľný.

b) do úspešnosti, či sa daný produkt podarí predať, alebo nie, teda, či bude hodnota produktu aj realizovaná nevstupujú iba pracovníci pri linke ale aj ďalšie prvky samotného výrobcu. Či je to už nákup, logistika, marketing, obalové hospodárstvo, účtovníctvo, predaj atď... A nikdy nesmieme zabúdať na ľudí, ktorí určujú smerovanie fabriky, vyberajú výrobky, ktoré sa budú vyrábať a idú s kožou na trh, lebo odhadovanie dopytu nie je založené na historických dátach (to je iba drobná pomôcka) ale hlavne na správnom odhade budúcej spotreby. Presnosť tohto odhadu potom delí výrobcov na úspešných, menej úspešných, či krachujúcich.

c) do finálnej verzie produktu nevstupuje iba práca. Ale aj kapitálové statky, ktoré sú pretavením šetrnosti kapitalistu do modernejších technológii. Ako príklad uvediem výrobu toho istého produktu v manufaktúre a na plne automatizovanej linke. Určite budete súhlasiť, že človek v manufaktúre nevydá 100 krát menej energie ako človek pri automatizovanej linke (skôr je to naopak) napriek tomu je zisk z výrobku a efektivita výroby rádovo vyššia ako pri manufaktúre.

d) tieto požiadavky sú zvláštne vznesené iba pri ziskovosti firmy. Pri jej strate z dôvodu zlého rozhodnutia manažmentu je otázka, či by ľudia nosili z domu úspory na pokrytie straty podniku, neprípustná.

6. Vďaka odborom tu máme kopec sociálnych výhod, ktoré by nám kapitalista nikdy nedal.

Áno. Otázka však stojí úplne inak. Firma vyrobí určitý zisk, z ktorého kapitalista určí kus koláča na náklady na pracovníkov tak, aby boli približne v súlade s trhom. Nie viac a nie menej. Sociálne výhody, či dovolenky znamenajú iba to, že z tohto kusu koláča sa niečo dá na mzdy, niečo na vyššie náklady kvôli dovolenkám, niečo na stravné poukazy a niečo na okuliare raz za rok... Mzda je teda nižšia ako by sa bez týchto „vymoženosti“ vyvíjala. Zákonné úpravy o sociálnych výhodách znamenajú iba to, že o časti balíka určeného pre zamestnanca rozhoduje politik a nie zamestnanec. Náklady za všetky sociálne vymoženosti nesie zamestnanec, nie kapitalista. Je to ako v tom starom vtipe.

-Dobrý deň, jednu syrovú pizzu si prosím.

-Chcete ju nakrájať na 6, alebo 8 kúskov?

-Na 8, dnes som hladný.

7. Kapitalisti sú vyžírky.

Nie. V podstate sú kapitalisti skupinou ľudí s obrovskými vhľadmi, s odvahou, s víziami. Bez osobnej odvahy a bez nasadenia, ktoré sami podstupujú by sme tu veľa vecí nemali. Netvrdím, že by nám chýbali. Ale jednoznačne dnes nevidím okolo seba nič, čo by nebolo produktom kapitalizmu. Tzv. priemyselná revolúcia bola obrovským nakopnutím ľudstva k technológiám, k vyššiemu životnému štandardu, k väčším možnostiam, k viac voľnému času, k menším námahám.

Ešte raz, aby sme si rozumeli. Nesúdim. Nehovorím, že je dnes lepšie ako bolo za feudalizmu. Je to hodnotový súd, pre niekoho je romantická predstava stredoveku bližšia ako súčasný technologický svet. Iba konštatujem, že súčasné technológie sú v drvivej väčšine (ak nie na 100%) výsledkom snahy kapitalistov. Samozrejme, v spolupráci s realizátormi ich plánov a vízií. Bez dobrovoľnej spolupráce všetkých zainteresovaných zložiek by bol pokrok nemožný.

8. Kapitalisti nezvládnu všetko, štát potrebujeme pre iné investície.

Nie. Nepotrebujeme. Ale tým sa zaoberám v iných úvahách. Na margo tohto iba jeden úsmevný postreh. Autá vyrábajú kapitalisti, cesty stavia štát. Porovnajte si komplikovanosť dodávateľsko-odberateľských vzťahov pri výrobe automobilu. Komplikovanosť súčiastok, obrovskú rozmanitosť ponuky, technologickú vyspelosť, zložitosť nastaviť všetko tak, aby linka, kde potrebujete tisíce drobných súčiastok bežala nepretržite... s náročnosťou stavania ciest. Autá vyrábajú kapitalisti. Cesty stavia štát. Aj to nie je celkom pravda, štát je zvyčajne iba investor.

9. Kapitalista je pán, on rozhoduje, čo so mnou bude a z tejto pozície ma zneužíva.

Nie. Tento najrozšírenejší omyl som si nechal nakoniec. Pánom je spotrebiteľ a to neobmedzeným. Spotrebiteľ, ktorý je zároveň aj pracovníkom vo fabrike. Ten rozhoduje o tom, či kapitalista prežije, alebo nie. Ak ponúkne fabrika na trh produkt, ktorý si nik nekúpi, prestane vyrábať. Kapitalista je závislý na svojvôli spotrebiteľa. Je takpovediac jeho „poddaným“. Rozvojom kapitalizmu sa spotrebitelia stali masovou skupinou. Ohromné množstvo produktov sa stalo prístupným pre široké masy spotrebiteľov a to iba z jediného dôvodu. Kapitalista chcel mať vyšší zisk. Množstvo spotrebiteľov a zákazníkov sa s príchodom kapitalizmu dramaticky rozšírilo. Dnes je ten, čo určuje či bude kapitalista úspešný, alebo nie dokonca aj dieťa, ktoré svojimi preferenciami dá možnosť života jednému, alebo druhému. Spotrebiteľ-zákazník je neobmedzeným pánom nad „životom“, či „smrťou“ kapitalistu.

Tých bodov je určite viac, no nechcel som napísať článok, ktorý by svojim rozsahom prekonal nejaké tri strany, ani ja by som viac nečítal... 😊

Akýkoľvek arbitrárny zásah štátu do úrovne miezd (ich netrhové navyšovanie) bez súčasného zvýšenia efektivity znamená postupné zvyšovanie cien na trhu a znehodnotenie kúpnej sily meny.

Akákoľvek dotácia do akéhokoľvek podniku znamená, že štát rozhoduje o tom, či nejaký podnik prežije, alebo nie a to napriek tomu, že spotrebitelia, ako zvrchovaní páni trhu rozhodli, že ten podnik by prežiť nemal. A tak štát, z daní, ktoré zoberie spotrebiteľom a za ktoré by si mohli zlepšiť svoju životnú situáciu vloží do oblasti podnikania, ktorej by spotrebiteľ nenechal prežiť, alebo ktorej produkty si neváži natoľko, ako by si ich mal, podľa názoru politika, vážiť.

Otázky a následná diskusia o úlohe kapitalistu, či kapitalizmu v súčasnom živote nie je z množiny emotívnych, ale z množiny racionálnych.

Kapitalista nie je ten, čo sa rozváža v lietadlách a jachtách kým my trieme biedu. Kapitalista je človek, ktorý našiel odvahu robiť to, na čo som ja odvahu nenašiel a prinieslo mi to technologický pokrok a ohromné zvýšenie hmotnej životnej úrovne.

Na koniec tretí krát zopakujem:
Ja nerozhodujem o tom, či je tento svet lepší ako bol starý, romantický. Ja môžem urobiť iba vlastný súd, podľa ktorého sa ja budem riadiť. Zostanem v technológiách, alebo všetko predám a odsťahujem sa na lazy. Je to môj výber. A slobodný výber každého jedného jednotlivca.

Poznámka: pokiaľ niekomu napadli kapitalisti, ktorí zbohatli na patentoch, licenciách, či iných štátnych reguláciách, tejto otázky som sa dotkol na mojom blogu článkom:

„Bohatí, kto sú?“