Vyššie dobro.

Už dlhšie som sa chystal napísať úvahu na tému „Vyššie dobro“. Tento pojem používajú v diskusiách moji oponenti často, aj keď sa k jeho použitiu zvyčajne uchyľujú až na konci diskusie, keď sa všetky uchopiteľné argumenty minú. Nasleduje tento, absolútne neuchopiteľný a nedefinovateľný.

Často sa stretávam aj s tým, že je zamieňaný za pojmy ako „spoločenské dobro“, alebo dokonca „verejné blaho“.

Podľa mojich oponentov nemôžem preferovať záujmy jednotlivca nad spoločnosť lebo existuje aj niečo také ako je „Verejné, čí vyššie  dobro“ .

Podľa môjho názoru tu však dochádza k niektorým omylom.

Skúsim sa na ne pozrieť postupne.

1. Záujmy jednotlivca nemôžu byť nadradené záujmu spoločnosti

Spoločnosť sa, ako je dobre známe, skladá z jednotlivcov. Záujmy spoločnosti sú teda množinou záujmov jednotlivcov. Spoločnosť nemá žiadny záujem, existuje iba záujem určitej skupiny ľudí v spoločnosti. Inak povedané: Ak má 70% jednotlivcov v spoločnosti záujem postaviť ihrisko a 30% spoločnosti postaviť kultúrny dom, rozhodnutie postaviť ihrisko nie je plnenie záujmu spoločnosti ale plnenie záujmu 70% jej členov. Ono sa to na prvý pohľad môže zdať ako zbytočné komplikovanie, ale ako si neskôr ukážeme jedná sa o „newspeak“, ktorý v nás má evokovať predstavu, že záujmy spoločnosti sú niečím zvláštne oproti záujmu jednotlivca a preto sa má jednotlivec tomuto záujmu podriadiť.

2. Verejné blaho vs Vyššie dobro

Keď som sa viac zameral na definíciu týchto pojmov, lepšie povedané na rozdiel medzi týmito pojmami, často som sa stretol s tým, že ich moji spoludiskutéri považovali za ekvivalent. Nuž dobre, povedzme, je každého vecou ako si nejaké pojmy zadefinuje. Mne to ale nepripadá logické, ja si pod pojmom „Vyššie dobro“ predstavujem niečo ako „Force major“, ktorá nie je závislá na vôli jednotlivca a dokonca ani na vôli množiny jednotlivcov. Predstavujem si pod tým skôr niečo ako „Boží zásah“, resp. „Božiu vôľu“. Niečo ako desať Božích prikázaní, či snehovú metelicu, niečo, čo by mal zvestovať niekto „zhora“. Ale ako som napísal, v podstate mi to je jedno, dôležité je však zadefinovať si pred rozhovorom pojmy. Pokojne budem s niekým hovoriť o ovocinárstve ak bude volať hrušku jablkom a predtým sa na tom dohodneme.

3. Verejné blaho.

Verejné blaho teda pre účely tohto bodu nebude ekvivalent „vyššiemu dobru“. Keď som sa pýtal na bližšiu definíciu verejného blaha dostal som sa k odpovedi, že je to niečo, čo prospeje väčšine spoločnosti. Môj analytický mozog sa hneď týmto vyjadrením začal zaoberať a hodil do pléna niekoľko otázok.

Čo znamená väčšina? Je to 50%+1 človek? Znamená to teda, že ak je v spoločnosti 101 ľudí, a 50 je za niečo a druhých 50 je za iné, tak verejné blaho bude to, k čomu sa pridá jeden človek? Otázka verejného blaha je teda otázka na ktorú odpovedá jeden človek?

Čo s ľuďmi, ktorí sú členovia spoločnosti, ale nemajú chuť sa nejakého hlasovania zúčastniť? Budú rátaní do spoločnosti?

Ak je verejným blahom postavenie ihriska a ja s postavením ihriska nesúhlasím, teda nie je mojim blahom, znamená to že prestávam byť verejnosť? Z koho teda pozostáva verejnosť? Je teda verejnosťou iba tá časť obyvateľov, ktorá súhlasila s daným projektom? A tí čo nesúhlasili sú neverejnosť?

Mení sa zloženie verejnosti pri každom projekte na základe toho, kto hlasuje za víťazný projekt a kto proti? Môžem byť teda v pondelok verejnosť a v utorok neverejnosť?

4. Vyššie dobro

Predpokladám, že ten, čo použije argument „Vyššie dobro“ má napojenie na niekoho, kto určuje čo to vyššie dobro je. Ak potom uznám, že on je napojený na vyššie dobro, poslúchnem ho, čo mu ale vkladá do rúk ohromnú moc, pretože ak zajtra povie, že „zabíjanie modrookých“ je vyššie dobro ja budem zabíjať, pretože som presvedčený, že on je ten, kto má napojenie na „vyššie dobro..“

Alebo to preženiem cez filter svojho morálneho rebríčka a nespravím to, teda uznám, že ten, čo hlása Vyššie dobro, nemá žiadne napojenie a Vyššie dobro teda musí zvestovať niekto iný. (Alebo tých iných prestanem potrebovať)
Touto vetou sa presuniem pomaly k poslednému bodu, ktorý ale pokladám za najväčší problém tohto „argumentu“ a zároveň za najlepšiu manipulátorskú techniku. (Niečo ako Aikido, kde súper využíva Vašu energiu pre svoj prospech)

5. Verejné blaho, dobro a politik

Ak sa povie verejné blaho tak v súvislosti s ním si každý človek predstaví niečo, čo je blahom preňho. Podľa prvého bodu. To dáva politikovi do ruky ohromnú moc. Ak sa postaví ku kecpultu a hlbokým hlasom zahrmí „chcem Vaše dobro“, či „budem pracovať pre verejné blaho“, malo by ho voliť všetkých 100% ľudí, ktorí mu veria. Pretože si každý pod verejným blahom predstaví svoj rebríček hodnôt a spojí to so sľubom politika, že bude konať všetko pre verejné blaho, inak povedané bude konať všetko v súlade s rebríčkom hodnôt daného jedinca.

Je to úžasné. Vlastne politik plní prianie všetkých poslucháčov bez ohľadu na to, čo si kto predstavuje.

Ak si poslucháč predstavuje, že politik by mal podporiť rodiny, pod výkrikom „verejné blaho“ bude počuť „zvýšim rodinné prídavky“. Každý jedinec má v sebe svoje rebríček hodnôt o ktorom je presvedčený, že je správny, teda je presvedčený, že všetci ho majú rovnaký, lebo je najlepší. Keby o tom presvedčený nebol, zmení ho.  Ak sa spoločnosť nevyvíja smerom, ktorý je v súlade s jeho rebríčkom vyhlási, že daný politik nepracuje pre verejné blaho. Je to v podstate jeden z najkrajších dôkazov omylu, že spoločnosť je nadradená jednotlivcovi.

Môžete namietať, že niekedy sa stane, že človek prijme rozhodnutie väčšiny s tým, že uzná, že je to dobré. Je to ale iba niečo ako „deja-vu“. Jednoducho to v rebríčku hodnôt mal vyššie, len ho dané riešenie nenapadlo, resp. o ňom nevedel. Je to akoby ste išli s kamarátmi na pivo a zrazu by jeden zahlásil, že akurát v kine dávajú film, ktorý ste chceli vidieť. Ak súhlasíte, že zmeníte plány neznamená to, že pivo je na Vašom rebríčku vyššie a Vy sa prinútite ísť do kina ale to,  že film bol vyššie ako pivo, akurát ste neboli informovaný o tejto možnosti.

Na tomto úplne fantasticky fungujú START-UP-y.

(rozdiel medzi start-up-om a hlasovaním som vysvetlil v článku „Čo je potrebné“)

Vyššie dobro, či verejné blaho je chyták. Je to niečo, čo by vo Vás malo vzbudiť výčitky svedomia, ak Vaše hodnoty nie sú v súlade s Vyšším dobrom; núti Vás to cítiť sa vinný.

Je to jeden z najodpornejších argumentov, aký poznám niečo ako „lebo zákon“. Vzbudzuje v človeku pocit, že by mal byť podriadený spoločnosti a že jeho záujmy (ak nie sú v súlade s „vyšším dobrom“) sú sebecké, egoistické a mal by sa za ich presadzovanie hanbiť.

Ak by sa mal ale za svoje záujmy hanbiť, prečo sa za ne nemá hanbiť aj vtedy ak ich má aj väčšina spoločnosti?
A ak by sa ale nemal hanbiť za svoje záujmy ak sú v súlade so záujmami väčšiny, prečo by sa za ne hanbiť mal, ak v súlade s väčšinou nie sú?