Objednávateľ vraždy a nájomný vrah.

Poznámka na začiatku: Úvaha počíta s prostredím laissez-faire

Je objednávateľ vraždy vinný? Mal by byť inštitucionálne trestaný?

Medzi sympatizantmi anarchokapitalizmu (ďalej ANCAP) je toto otázka, ktorá nie je zodpovedaná rovnako. Niektorí tvrdia, že áno. Niektorí, že za určitých okolností a niektorí, že nie.

Všetci sa však zhodujú na tom, že pokiaľ sa bavíme o treste v ANCAPE absolútne prípustnom – ostrakizácii – tak vždy záleží na rozhodnutí daného jedinca, ktorý buď objednávateľa vraždy ostrakizuje, alebo nie. (Ostrakizácia je forma „trestu“, ktorý spočíva v ignorovaní daného človeka, prerušenie akejkoľvek interakcie, vylúčenie zo vzťahu).

Ja osobne som zástancom postoja: Nájomný vrah je vinný vždy a objednávateľ vraždy NIE, no za určitých okolností ÁNO.

Kedy NIE a prečo:
Predpokladám, že ľudia v danej množine majú svoj rozum, svoj morálny a hodnotový rebríček. Za činy, ktoré vykonajú na základe svojho rozumu, či hodnotového rebríčka sú plne zodpovední. Teda ak je to čin, ktorý sa stretne s prijatím okolia je pochválený, ak je to čin, ktorý sa stretne s neprijatím okolia je obvinený. Jeho činy nik neriadi, akákoľvek požiadavka prejde cez filter hodnotenia daného jedinca a ten skutok vykoná, alebo nie. Je irelevantné o akú žiadosť sa jedná. Buď ju daný jedinec splní, lebo sa kryje s jeho morálnym rebríčkom, alebo ju nesplní. V tomto prípade je objednávateľ vraždy niekto, kto príde za vykonávateľom s určitou obchodnou ponukou. Vykonávateľ na základe svojej morálky zhodnotí či mu ponúkaná suma premieša jeho hodnoty, alebo ich má tak pevne stanovené, že žiadna suma ho nemôže prinútiť aby vykonal čin s ktorým nesúhlasí. Píšem teraz o vražde, ale týka sa to akejkoľvek činnosti. Či je to zrada, alebo udanie, alebo podvod. Ak za Vami príde niekto, aby ste za 50€ premiešali čakaciu listinu na magnetickú rezonanciu a Vy to spravíte, poškodili ste nejakého človeka odsunutím na iné miesto. Poškodili ste ho, ale je to rozhodnutie Vaše na základe Vášho morálneho rebríčka, kde ste prijali 50€ pričom ste niekoho poškodili (a niekomu pomohli). Áno nejde o fatálne poškodenie (Aj keď v určitých prípadoch ísť môže, napr. premiešanie poradia čakateľov na operáciu). Tento príklad som použil ako ilustráciu toho, že drvivá väčšina ľudí je ochotná za nejakú úplatu premiešať svoj hodnotový rebríček, že sa teda nejedná o nejakú zvláštnosť.

(Tento príklad má ale úplne iné konzekvencie na voľnom trhu oproti regulovanému trhu – tým sa ale zaoberať nebudem, vo vybranom príklade sa mi jedná iba o ilustráciu toho, že premiešanie hodnôt v hodnotových rebríčkov nie je nič špeciálne ani zvláštne, v podstate sa to deje niekoľkokrát za deň). Rozdiel je u jednotlivcov v úrovni pri ktorej a či vôbec je ochotný svoj rebríček premiešať. Nejde teda v princípe o nič iné ako o obchodný vzťah. Za výhodu som ochotný niečo vo svojich hodnotách na chvíľu zmeniť.

V morálnom rebríčku väčšiny ľudí je vražda na tak pevnom stupienku, že iba málokto by sa na to podujal a preto je aj oveľa viac ľudí ochotných pripustiť odsúdenie nielen vraha, ale aj objednávateľa vraždy.

Tak, ako niekto odmietne určitú sumu za to, že premieša poradovník na rezonanciu, tak iný odmietne určitú sumu za vykonanie vraždy. A naopak. Tak ako niekto prijme určitú sumu za premiešanie poradovníka, tak niekto iný prijme sumu za vraždu. Hodnotenie týchto činov závisí výhradne na morálnom rebríčku hodnotiaceho jednotlivca.

Konajúci jednotlivec je plne zodpovedný za svoje činy bezohľadu  na to, či bol jeho čin vykonaný na základe samostatného rozhodnutia, alebo bol jeho čin kúpený. Pretože vykonanie toho činu môže odmietnuť.

Zásadná otázka pre demokraciu: Ako môže človek, ktorý je ochotný predať svoj morálny rebríček rozhodovať vo voľbách o smerovaní krajiny?

Kedy ÁNO a za akých okolností:

1. Donútenie: Ak objednávateľ vraždy hrozí násilím. Napríklad pri vydieraní. Pri hrozbe, že ublíži blízkym ľuďom, ak daný čin niekto nevykoná.

2. Manipulácia nesvojprávnych ľudí: Ľudí, ktorých mentálne schopnosti nedosiahli úroveň, kde si je vedomý toho, čo jeho čin spôsobí. Spravidla sa môže jednať o deti, či o mentálne chorých.

3. Spolupáchateľstvo: Keď je objednávateľ vraždy priamo zapojený do tohto činu. Či už organizovaním, alebo poskytnutím alibi, či poskytnutím prostriedkov na vraždu.

4. možno ešte niečo..

Všetky tieto prípady sa ale posudzujú jednotlivo. Nezávislými súdmi, ktoré rozhodujú o miere zavinenia, úmyslu, či miere spolupáchateľstva.

Otázka MORÁLKY:

Vyššie som sa zaoberal iba inštitucionálnymi trestami. Teda súd, odsúdenie a väzenie. Objednávateľa vraždy môže človek ale potrestať aj inak. Presne tak, ako sa trestá človek, ktorý týra psa, či ktorý chodí ožratý po dedine a ruší iných ľudí, či ktorý je neslušný, vulgárny, či neprispôsobivý. Jednoducho s ním odmietnete realizovať akúkoľvek interakciu. Ak spoločnosť prijíma s nevôľou objednávateľa vraždy stane sa tento jedinec spoločenským vyvrheľom a skôr či neskôr sa to prejaví priamo na jeho živote. Tak ako je vo väzení najhorší trest samotka, tak je aj v spoločnosti najhorší trest vydedenie. Vydedený jedinec, odvrhnutý spoločnosťou zostáva osamote.

Ako je to v prostredí štátnych zákonov:

V štáte však nemôže na základe zákona prísť k fatálnej ostrakizácii jedinca, lebo existuje niečo ako právo na život, sociálne dávky, či záchranná sociálna sieť. Nie je možné a zákonné nechať človeka zomrieť na kraji cesty, alebo v jarku pre nedostatok interakcií s okolím a aj preto štát musí zaviesť zákony, ktoré kriminalizujú objednávateľa vraždy, či človeka ponúkajúceho úplatok, lebo sám štát svojou reguláciou znemožnil ľuďom v spoločnosti trestať jedincov, ktorí sa previnili proti morálke väčšiny ľudí ostrakizáciou. Je to regulácia, ktorá sa snaží odstrániť pochybenia predchádzajúcej regulácie.

Preto štát núka náhradu, ktorá je však v mnohých ohľadoch sporná:

Objednávateľ vraždy je kriminalizovaný. Je odsúdený a vsadený do väzenia, lebo štátne zákony neumožňujú tohto človeka ostrakizovať s fatálnymi následkami akými by čelil vydedenec spoločnosťou odvrhnutý. Preto je uväznený a jeho život je zabezpečovaný prostriedkami, ktoré štát zoberie (aj) pozostalým obete. No nie je to paradox? Životné náklady sú hradené (aj) z prostriedkov pozostalých obete... Akoby toho nebolo dosť. Niekto  si zaplatí, aby Vám nájomný vrah zabil milovanú bytosť a Vy mu potom platíte ubytko...

Poznámka na konci:
Otázka trestu izolovaním zločinca v prostredí voľného trhu nie je predmetom tejto úvahy...