Antikapitalista.

 

Motto: Neexistuje žiadna zlá nadnárodná korporácia, ktorá vyrába a predáva niečo, čo človek nekupuje.

 

V tomto zamyslení nadväzujem na články „Kapitalista“ a „Anarcho-kapitalizmus v kocke“ takže je možné, že sa budem  niekde opakovať. Ale ako sa hovorí: „Opakovanie je matka múdrosti“.

K napísaniu tohto doplňujúceho článku ma podnietila kniha Rutgera Bregmana „Ľudskosť“. Keď som ju čítal, všimol som si, že podľahol tej istej chybe, akej podľahla väčšina kritikov Kapitalizmu.

Bojujú a argumentujú proti vlastnému strawmanovi.

Strawman, v slovenskom ekvivalente „Slamený panák“ je snaha argumentačne (v tom lepšom prípade) vyvrátiť tvrdenie, ktoré si vyfabuloval sám argumentujúci.

Príklad:
A: Mne sa futbal nepáči.
B: Tak ty tvrdíš, že futbal je blbá hra? Tak pozri koľko ľudí naň chodí.

Človek A nikdy nepovedal, že futbal je blbá hra, napriek tomu človek B voči tomu vyjadreniu argumentuje.

 

Nech si otvoríte akúkoľvek definíciu Kapitalizmu, a to či je ľavičiarska, alebo pravičiarska, okrem balastu a hodnotových súdov tam nájdete tri piliere, o ktoré sa Kapitalizmus opiera:
-nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva

-voľný (Slobodný) trh

-Absolútna Sloboda jednotlivca konať neagresívne

 

Keď to poviem jednoducho: „Kapitalizmus vyzerá presne tak, ako vyzerajú slobodné činy jednotlivcov na trhu.“ Kapitalizmus so svojim voľným trhom nie je nič iné iba zrkadlo nastavené ľudstvu.

 

1.       ZISK – Kapitalizmu sa vyčíta honba za ziskom. Ak si ale zadefinujeme zisk ako pozitívny rozdiel hodnôt, ktoré odovzdávate a hodnôt ktoré prijímate, nikdy nenatrafíte na konanie, ktoré je bez zisku. Priznať, že motivácia človeka, ktorý „zdiera“ iných, ktorý pácha neprávosti, ktorý je sebecký, egoistický, nehľadiaci na iných je rovnaká ako motivácia človeka, ktorý pomáha, ktorý koná „nezištne“, ktorý sa ide celý rozdať je pre človeka tak neprijateľná, že si musel vynájsť slovo, ktorým by to poprel. To slovo je „altruizmus“. Konanie bez zisku. Napríklad ak sa hasič vrhne do horiaceho domu, aby zachránil človeka.

Lenže pre tohto hrdinu je toto konanie motivované ziskom. Konanie v súlade s jeho morálnym nastavením má preňho vyššiu hodnotu ako jeho život. A rozdiel týchto hodnôt je zisk. Či je zisk morálny, alebo nemorálny je iba hodnotový súd na základe Subjektívnej teórii hodnôt, teda na základe Nemožnosti interpersonálneho porovnávania nie je možné objektívne určiť jeho morálku.

V každom diele filozofi kapitalizmu upozorňujú so zdvihnutým ukazovákom, že v definícii kapitalizmu sa nikde ZISK nedefinuje ako majetkový, či finančný. ZISK je proste ZISK. Je rozdielom hodnôt prijatých a investovaných. A je jedno, aké sú to hodnoty.

Kapitalizmus nikde netvrdí, že máte sledovať finančný a majetkový zisk a šliapať po iných ľuďoch.

 

2.       Sebeckosť – Nuž, kapitalizmus a Slobodný trh sa iba dívajú na človeka, čo to ten na tom Slobodnom trhu stvára. Známy filozof Diogénes a jeho rozhodnutie všetkého sa zbaviť je rovnako kapitalistické, ako keby to nespravil. Ak si ešte raz prečítate odsek ZISK budete jasne vidieť, že Diogénes bol ziskuchtivý. Život v sude (po žobraní) mal preňho vyššiu hodnotu ako všetky statky, ktoré za svoj život nazhromaždil. Rozdiel týchto hodnôt je ZISK.
Kapitalizmus nikde netvrdí, že svojou sebeckosťou máte iných poškodzovať.

 

3.       Otroctvo – často si kritici kapitalizmu zamieňajú „otroctvo“ s „predajom svojej práce“. Ja, ako vlastník tela, môžem svoju prácu predať za čo ja uznám za vhodné, keďže mi patrí. Každý, čo moju prácu nakupuje, ju nakúpiť môže, ale nemusí. Takisto, ako keď niekto na tržnici predáva jablká, tak ja ich nakúpiť môžem, ale nemusím.

Zároveň ale, ak niečiu prácu nakúpim, stávam sa jej vlastníkom, a ako s ňou ďalej naložím a ako ju zase ja zrealizujem na trhu, je čisto moja vec. Stávam sa vlastníkom nakúpenej práce človeka, nie vlastníkom daného človeka.
Ak si zoberiem ten predaj jabĺk. Ak nakúpim v Nitre od pestovateľa jabĺk 10 ton po eure, zaplatím celkom 10.000€. Potom ich naložím, odveziem do Ostravy a predám po 2 eurá. Ak by mali pravdu tí, ktorí tvrdia, že zamestnávateľ by sa mal so ziskom deliť so zamestnancami, znamenalo by to, že aj ja by som mal znova ísť na tržnicu a podeliť sa s prvým predávajúcim o môj zisk.

Hovorím si: „Prečo nie?“ Otázka je, či sme na to všetci pripravení, alebo chceme, aby sa delil iba ten, čo platí za prácu nám. Tento kolotoč by totiž nikdy neskončil. Ak by sa s nami zamestnávateľ delil o zisk, znamenalo by to, že ak by sme mali príjem vyšší, mali by sme navštíviť všetkých, od ktorých sme si kúpili prácu my a doplatiť im. Teda ak si chlieb kúpim za euro pri plate 1000€ tak by som mal zaplatiť za chlieb 2€ pri plate 2000€. Ak totiž chcem, aby sa so mnou delil ten, kto odo mňa kúpil moju prácu, mal by som sa deliť aj s tým, od ktorého som kúpil prácu ja. Logické a jasné.
Práve pre tento moment sú požiadavky ľudí na iný systém ako „kúpiť prácu a presunúť jej vlastníctvo na kupujúceho“, nereálne. (v súčasnom svete. Raz možno áno, dnes nie).

Kapitalizmus nikde netvrdí, že by ste sa nemali so svojim ziskom deliť.

 

4.       Chamtivosť – ako by ste zadefinovali chamtivosť? Človek A má jeden dom a chce aj chatu pri mori aj zrub v horách a chce jedno auto do práce a jedno na výlet. Chce viac, ako má.

Človek B, čo celý deň prevracal rydlom zem a potom objavil záprah chcel viac času ako mal, teda bol chamtivý. Ten čas, ktorý získal zefektívnením prípravy pôdy. Ak si to nemyslíte, narazíte na hodnotový súd a budete musieť vysvetľovať, prečo človek A čo chcel mať viac ako mal, je chamtivý, a človek B, ktorý takisto chcel viac ako mal, nie je chamtivý. Z tohto pohľadu sa chamtivosť javí ako motor civilizácie. Netvrdím, že je to dobre, iba píšem ako to vidím. To, či to dobré je, alebo nie, závisí od toho, či "to" v civilizácii prežije, alebo nie.

Kapitalizmus nikde rôzne druhy chamtivosti ani nevyzdvihuje a ani nezatracuje. Nesúdi.

 

5.       Súkromné vlastníctvo (SV) – V spomenutej Bregmanovej knihe sa s ním stretneme niekoľkokrát ako s hlavným dôvodom, prečo začali vznikať konflikty, prečo lovci a zberači žili v mieri a len, čo sa ľudstvo usadilo a začalo poľnohospodárčiť začali aj vojny, nevraživosť a násilie. Nemyslím si, že začali až potom, určite sa niekedy dvaja Lovci pobili o Lovkyňu, no nerozporujem, že konfliktov je viac a vďaka rozvoju technológií sú aj ničivejšie.

Lenže súkromné vlastníctvo prinieslo aj poriadok a aj rozvoj a vyjasnenie vzťahov. A to hlavne: telo človeka je jeho súkromným vlastníctvom. Spolu so zásadou „nedotknuteľnosti súkromného vlastníctva“ sa Kapitalizmus vie vyrovnať aj s vraždami, či ublížením, keď ich definuje ako „porušenie majetkového práva“. Bez tohto určenia nie je jasné, prečo by mala byť vražda zločinom u Lovcov. Čo porušil vrah?

SV má samozrejme aj negatíva, spojte ich však s bodom 1 a zbadáte, že jeho negatíva nie sú nič iné, iba aplikácia jednotlivých morálok ľudí.
Ak ja chcem poskytnúť svoj pozemok na vybudovanie detského ihriska bezodplatne, kapitalizmus mi to povoľuje, dokonca sa voči jeho zásadám vôbec neprehrešujem a konám v ich súlade. Ak svoj pozemok nechcem poskytnúť ani pri prvej pomoci nejakému zranenému a vyženiem z neho aj záchrancu aj zraneného, tak ho neposkytnem a tiež konám v súlade so zásadami kapitalizmu.

Tak ako sa SV prejavuje negatívne, tak sa prejavuje aj pozitívne. Nie je predsa výnimkou, že nejaký človek si kúpi časť prírody preto, aby ju ochránil a sprístupní ju iným ľuďom. Súkromné rezervácie nie sú ničím výnimočným.

Kapitalizmus nikde netvrdí, že SV máte využívať na vlastné majetkové zbohatnutie a na vydieranie iných, či na ich dehonestáciu.

 

Čím sa teda kapitalizmus líši od iných systémov? No tým že ak ja uznám za vhodné niečo nejak riešiť, tak to riešim, ale nenútim nikoho aby to riešil tak, ako ja.

Nedávno som na FB odpovedal na otázku „Ako by riešil anarcho-kapitalizmus chudobu?“. 

Takto:

 

ANCAP chudobu nerieši tak, ako nerieši bohatstvo. Nerieši pandémie, ani vzdelanie, ani sociálnu, či zdravotnú starostlivosť.

Tým sa líši od ostatných "myšlienkových smerov".

Ak už niekto niečo rieši, potom sú to ľudia na trhu. Takže nepýtajte sa ako by to riešil ANCAP, ale čo konkrétne Vy ste ochotný pre "odstránenie chudoby" robiť. (ak ten problém vnímate).

Ak sa k Vám ľudia pridajú, potom aj oni vnímajú ten problém a navyše Váš spôsob riešenia sa im páči. Ak sa nepridajú možno problém riešia inak, alebo ho nevnímajú, resp. nepovažujú ho za hodný riešenia.

 

 

Antikapitalista je človek, ktorý sa nedokáže zrovnať so zistením, že jeho hodnotové rebríčky sú nastavené inak, ako rebríčky ľudí, ktorí interagujú na trhu. Je to človek, ktorý je presvedčený o tom, že jeho a len jeho morálny rebríček je ten správny a ak nedokáže presvedčiť iných ľudí žiada, aby ich niekto násilím donútil jeho rebríček plniť.

Lenže tak, ako sú nastavené morálne hodnoty ľudí na trhu, tak trh vyzerá. Ak trh vyzerá neľudsky, museli by sme si priznať, že sme neľudskí. Priznať si to, je ale hrozne ťažké a kapitalizmus sa so svojou teóriou nenásilia hodí ako hromozvod úplne ideálne.

 

Poznámka na okraj: Bregman vo svojej knihe píše, že vykonávame viac činností v ideách komunizmu, ako kapitalizmu, napríklad, keď niekomu podáme soľničku na požiadanie a len tak, nič za to nechceme.

To je ale omyl. To podanie je v idei kapitalizmu: Hodnotu priateľstva, chuti pomôcť, či čohokoľvek iného vnímame ako vyššiu ako hodnotu energie, ktorú do toho podania vložíme. Teda sledujeme svoj zisk. Komunizmom by to bolo vtedy, ak by sme ju podali a žiadali od ostatných, aby ju podali tiež a kto by ju nepodal, toho by spoločnosť vylúčila. Alebo by sme ju nepodali, ale prikázali ju podať niekomu inému, kto je povedzme bližšie, lebo tak sa to má, lebo sa to tak musí....