„Anarchia je vrcholným vyjadrením kapitalizmu a kapitalizmus
je vrcholným vyjadrením anarchie.“
M.N.Rothbard
Anarcho-kapitalizmus (ďalej ANCAP) je drvivou väčšinou
ľudí-odporcov, ktorí o ňom niečo vedia, alebo tento pojem počuli,
vyjadrením myšlienok absolútnej sebeckosti, egoizmu a neľudskosti akej je človek
schopný. Pokladajú túto myšlienku za naivnú, neuskutočniteľnú, utopickú, kde
označujú sympatizantov za bezohľadných egoistov s nulovou EQ šliapajúcich
po ostatných ľuďoch.
Vtipné na tom je, že ani v jednom diele filozofov
ANCAP-u nenájdete čo len zmienku o tom, čo je práve tejto filozofii
vyčítané.
Poďme sa spolu pozrieť na základné pravidlá ANCAP-u, na
ktorých celá myšlienka stojí.
Subjektívna teória hodnoty (STH) a Nemožnosť interpersonálneho
porovnávania (NIP):
STH hovorí o tom, že každý človek má svoj rebríček
hodnôt, podľa ktorého vykonáva určité rozhodnutia, a že svoje rozhodnutia
dáva najavo alokovaním svojich prostriedkov a nie tým, čo vypustí z úst.
Napríklad ak človek hovorí o tom, že nemocnicu v jeho meste je potrebné
zrekonštruovať, ale pri dobrovoľnej zbierke na jej rekonštrukciu nedá ani cent,
je jeho ústne vyjadrenie klamom. Ak neprispeje a radšej si domov kúpi nový
televízor znamená to, že hodnota televízora je preňho vyššia ako hodnota
zrekonštruovanej nemocnice. Ak povie, že jeho priorita je rodina, ale každý
večer ide s chlapmi do krčmy znamená to, že hodnota času stráveného s kamarátmi
v krčme je preňho vyššia ako hodnota času stráveného s rodinou.
Často sa hovorí, že sestra STH je NIP. Prečo?
Nuž preto, lebo nejestvuje nik, čo by dokázal posúdiť, či
čas strávený s kamarátmi v krčme je pre daného jedinca horší variant
ako čas strávený s rodinou. Ak teda jestvuje iný jedinec, ktorý naopak trávi
čas s rodinou, nemôže povedať, že ten chlap z krčmy robí niečo zle.
Áno, robí to inak, ale nie zle, pretože hodnotiteľ nepozná všetky okolnosti
rozhodnutia chlapa krčmového typu. Slováci na to majú dokonca aj úžasné
porekadlo:
„Ak chceš niekoho súdiť, obuj si jeho topánky.“
Sledovanie vlastných záujmov, sledovanie vlastných
preferencií:
Je Deepak Chopra anarcho-kapitalista?
Deepak Chopra vo svojom predhovore v jednej zo svojich kníh napísal:
„Ak sa budete niekoho dostatočne dlho pýtať prečo niečo
robí, nakoniec skončíte vždy na tej istej odpovedi. Aby som bol šťastný.“ A ja
skromne dodávam : „Aby som si splnil vlastnú preferenciu.“
Ak je na mojom rebríčku hodnôt na vysokých miestach
pomáhanie ľuďom, starostlivosť o opustené zvieratá, starostlivosť o rodinu,
altruizmus, prečo je sledovanie mojich preferencií egoizmom?
Ak je však mojim záujmom iba mať vlastné pohodlie bez
ohľadu na iných malo by to byť (tým zlý) egoizmom? Ako sa ale potom vyrovnáme s pravidlom
NIP? Na základe čoho budeme súdiť človeka, ktorý namiesto pomáhania v útulku
si ide skočiť s padákom?
Sledovanie zisku, ziskuchtivosť:
Všetci autori (do jedného) literatúry o ANCAP-e
upozorňujú, že pod ziskom táto filozofia nerozumie iba zisk majetkový, či peňažný.
Zisk chápe ako pozitívny rozdiel hodnôt obdržaných a investovaných. Pričom
o tom, čo je a čo nie je hodnota rozhoduje daný konajúci jednotlivec
na základe STH.
Štandardne sa pod ziskom rozumie to, že ak niečo kúpim za
10 a predám za 12 tak môj zisk je 2. Ziskom však môže byť aj emócia. Prečo
by inak človek šiel na balet, či do kina? Ak lístok stojí 10€ a človek si
ho kúpi znamená to, že zážitok získaný pri sledovaní baletu má preňho vyššiu hodnotu
ako jeho práca vyjadrená sumou 10€, a ten rozdiel je zisk.
Ak ja niekomu pomáham, potom je hodnota môjho pocitu z pomoci
vyššia ako všetky investície, ktoré som do pomoci dal. Teda som v zisku.
Neexistuje žiadny človek, ktorý urobí čokoľvek bez zisku. Ak ma svrbí
predlaktie a poškriabem si ho, znamená, že hodnota ukončenia nepríjemného
pocitu zo svrbenia je pre mňa vyššia ako hodnota energie, ktorú som do
poškriabania dal. Teda pracujem so ziskom. Ak ma mama učila, že je treba „nezištne“
pomáhať a ja pomáham, znamená to, že hodnota života v súlade s matkiným
učením je pre mňa vyššia ako investovaná energia do pomáhania.
A nakoniec: Ak sa nadýchnem, znamená to, že hodnota nádychu
je pre mňa vyššia ako hodnota energie potrebnej na roztiahnutie hrudného koša. Pracujem
so ziskom.
Neexistuje človek, čo niečo vykoná bez vidiny zisku. Posudzovanie rôznych ziskov potom zas naráža na NIP.
NAP (Princíp neagresie):
V krátkosti sa jedná o princíp, ktorý hovorí o tom,
že v ANCAP-e nie je prípustná agresia. Na časté výčitky o tom, či si
myslím, že v ANCAP-e zrazu prestanú byť všetci agresívni odpovedám, že tu
nejde o to, že by agresia vymizla. NAP hovorí o tom, že sa má každý
právo brániť voči agresii všetkými dostupnými prostriedkami. Tu ANCAP tvrdí že
agresia môže byť iba fyzická, alebo hrozba bezprostrednej fyzickej agresie. Je
fakt, že ANCAP neprijíma psychickú agresiu ako agresiu v prípade, že
jedinec môže z daného vplyvu odísť. Výnimkou sú deti neschopné odísť od
rodiny, či mentálne postihnutí.
Slobodný trh:
„Slobodný trh je priestor (dnes už aj virtuálny) kde
dochádza k dobrovoľnej výmene tovarov, služieb, emócií atď.. (v pojmoch
ANCAP sa to volá „statok“) pričom do tejto výmeny nesmie zasahovať nik, kto nie
je výmeny priamo zúčastnený.“ Znamená to, že nik, kto nevstupuje priamo do danej
výmeny nesmie túto výmenu nijako regulovať. Ak si teda chce niekto kúpiť chlieb,
mäso, mlieko, heroín, či magnum devinu a niekto iný mu to chce predať,
nesmie byť nik, čo mu v tom bude brániť. Cenu výmeny určujú účastníci
výmeny.
Pre pochopenie: Ak je na trhu prítomná daň, ktorú účastníci
výmeny neplatia dobrovoľne, už sa nejedná o slobodný trh.
Majetkové práva:
Vo filozofii ANCAP-u sú všetky práva, práva majetkové. Tým,
že označujú za majetok daného jednotlivca aj jeho ľudské telo, je aj vražda
porušenie majetkových práv.
Dobrovoľnosť:
Dobrovoľnosť nie je nejako špeciálne definovaná, ja ju
však chápem takto:
„Dobrovoľný čin je taký čin, ktorý ak nespravíte nebude
nasledovať žiadne obmedzenie, ani reštrikcia.“
Teda napr.: testovanie na COVID pre tých, ktorí tam
nechcú ísť ale idú nie je dobrovoľný čin takisto ako nie je takýto čin „sčítanie
obyvateľstva“ pokiaľ to človek spravil iba a len preto, že mu hrozila pokuta.
ANCAP pokladá „dobrovoľný čin“ za jeden z pilierov tejto
filozofie.
Čo je teda na tejto filozofii zlé, a čím sa líši
od všetkých iných modelov usporiadania spoločnosti? Prečo si vyslúžila také
odmietanie a prečo je tak zosmiešňovaná?:
Existuje jedno milé heslo: „Ankapáci chcú ovládnuť svet a nechať
každého na pokoji.“ Samozrejme, nedá sa brať doslova, nechceme ovládnuť svet,
ale chceme určite nechať každého neagresívneho jednotlivca na pokoji.
Ankapák je presvedčený, že nik nemá právo nikomu hovoriť
ako má žiť. Má nulovú tendenciu nútiť iného človeka do spôsobu života, ktorý on pokladá
za ten najlepší.
ANKAP v podstate ani nie je model. Nestavia sa
centrálne. Nie je to LEGO, ktoré jednotlivec skladá podľa svojich predstáv a všetky
figúrky potom robia to, čo hráč chce aby robili.
Všetky ostatné modely usporiadania spoločnosti sa snažia
ignorovať STH a vymýšľajú plány, ako by to bolo najlepšie a potom iných
ľudí nútia týmto spôsobom žiť.
Príklad? Nech sa páči:
Sledujte dvoch ľudí, ktorí pomáhajú iným ľuďom. Každý
mesiac dávajú zo svojho platu určitý obnos peňazí na pomoc menej šťastným. Prispievajú
na chod domova dôchodcov, pomáhajú s bežnými opravami a vo voľnom
čase usporadúvajú rôzne akcie na rozptýlenie životom unavených menej šťastných ľudí.
Zatiaľ ich neviete rozlíšiť. Obaja to robia preto, lebo sledujú vlastné záujmy,
svoj zisk a preferencie.
Ankapák je ten, čo to robí a iných si nevšíma.
Ankapák NIE je ten, čo požaduje od iných, aby sa správali
tiež ako on, poprípade, aby zo svojich vlastných prostriedkov pomáhali aj oni.
Dožaduje sa nejakej inštitúcie, ktorá by tým, ktorí nechcú pomáhať, násilím zobrala
ich prostriedky a poskytla ich na uhradenie nákladov potrebných na jeho
činnosť.
Najväčším „nedostatkom“ filozofie ANCAP je neprijatie
zásady, že ľudia musia robiť to, čo im niekto iný nariadi. V monarchii
to bol vládca, v demokracii je to väčšina. Princíp zostáva rovnaký.
Odporcom ANCAP-u je sloboda neagresívne konajúceho jednotlivca
zariadiť si život podľa svojich predstáv a možnosť alokovať svoje zdroje
tam, kde sám uzná za vhodné, najväčším nepriateľom.
Pozn.: Chcem sa ospravedlniť všetkým tým, ktorí sa teóriou Slobody a ANCAP-u zaoberajú seriózne. Tento text má mnoho nepresností a nedostatkov. Nech mi je to, vzhľadom ku krátkosti textu, odpustené
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára