23 vecí, ktoré vám nepovedia o kapitalizme I.

 

Tak som knihu Ha-Joon Cheng-a "23 vecí, ktoré vám nepovedia o kapitalizme" dočítal. V jednej reakcii na môj zdieľaný status zacitoval z tejto knihy jeden môj známy. Je úplne jedno kto, ale ja vždy keď dostanem nejaký podnet, ktorý je o téme, ktorú mám rád tak zareagujem a odporúčanú literatúru si zaobstarám, prečítam, intelektuálne požujem, pouvažujem, porovnám, zamyslím sa, snažím sa múdrosti knihy aplikovať do reálnych situácii a potom to, čo som si prečítal prijmem, alebo odmietnem, alebo tak pol na pol.

A toto je práve kniha, kde som to zažil pol na pol.

Kapitalizmus je pre mňa pojem, názov myšlienkového smeru, ktorý ma náramne priťahuje, Neviem, z čoho je to slovo odvodené, (viem, že od kapitálu, ale z čoho je slovo „kapitál“?) ale ja som si tak sám pre seba povedal, že tento názov je odvodený od latinského slova „kapita“, čo je „hlava“. (veď viete, slovo „dekapitácia“). A tak mi to sadlo. Samotný smer „kapitalizmus“ je totiž viac o racionálnom zdôvodňovaní, aj keď sa vôbec nebráni prijať fakt, že sám človek sa rozhoduje vo veľkej miere na základe emócii. Neviem, či toto moje súkromné vysvetlenie je správne, ale ak je správne a vy ho aj niekde nájdete na nete, verte mi, že som si ho odvodil sám a ak je nesprávne, potom „čert to ber!“

Kapitalizmus vo svojej podstate považujem za čistulinkú, ako britva ostrú ideu založenú na Slobode jednotlivca. Nie nadarmo jeden z teoretikov kapitalizmu M.N.Rothbard napísal, že „Anarchia je vrcholným vyjadrením kapitalizmu a kapitalizmus je vrcholným vyjadrením anarchie.“

Kapitalizmus stojí na troch pilieroch:
Sloboda jednotlivca

Slobodný trh

Nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva

O všetkých týchto pojmoch som napísal zamyslenia a aj uverejnil rozpravy, tak sa im nebudem venovať a prejdem rovno ku knihe

23 vecí, ktoré vám nepovedia o kapitalizme.

 Kým ju začnem kapitolu po kapitole rozoberať chcem najprv vyjadriť poklonu autorovi. Niektoré postrehy sú naozaj výborné a sedia ako kritika na dnešnú situáciu. Majú iba jednu chybičku. Nehovoria o kapitalizme. Toto zistenie sa tiahne celou knihou a ako taká by vôbec nebola zlá, ani by vôbec nebola nekorektná, či nepresná, ak by ste si namiesto slova „kapitalizmus“ dosadili povedzme „fašizmus“, alebo „socializmus“, alebo hocičo iné. No drvivá väčšina zlyhaní, na ktoré kniha poukazuje nemá s kapitalizmom spoločné, ale že vôbec nič.

Prečo?

V zásade preto, že kapitalizmus nepozná monopolnú menu, nepozná vládu, ani parlament, nepozná centrálne bankovníctvo, ani sociálnu podporu ani hranice, ani vládne zásahy, či regulácie, ani imigrantov, ani dane.

Je to akoby ste kritizovali hokej tým, že opisujete nedostatky futbalu.

Raz som napísal, že ak hodíte hokejistom loptičku, čo poviete? Že hrajú hokej s loptičkou, alebo že hrajú tenis iba ho hrajú na ľade, šiesti proti šiestim, že nemajú stredovú sieť, že sa striedajú, že majú troch rozhodcov, že majú aj tretiny aj dve bránky, mantinely, hokejky, chrániče atď...?

Ja by som povedal, že hrajú hokej s loptičkou.

A presne o to ide.

Súčasný systém má od kapitalizmu tak hrozne ďaleko, že je lepšie ho nazvať „socializmom s povoleným súkromným vlastníctvom“, ako kapitalizmom, pričom musíte vymenovať desiatky vecí, ktoré sám kapitalizmus vo svojej teoretickej myšlienke nepozná.

Ak si ale kladiete otázku, čo je na príčine pokroku, odpoveď je jednoduchá. Jedným z hlavných parametrov kapitalizmu je Slobodný trh, ako som už uviedol. Slobodný trh je trh bez štátnej regulácie. Ak vstúpi na trh jediná regulácia prestáva byť Slobodný a začína byť Regulovaný. V zásade však platí, že rozvoj civilizácie a ľudstva, pokroku a technológií je nepriamo úmerný počtu regulácií. Teda čím je trh regulovanejší, tým sa pomalšie rozvíja a naopak. Socialistický trh je regulovaný kompletne, kapitalistický vôbec. Počas drvivej väčšine času sme sa nachádzali niekde medzi. 

V skratke sa dá povedať, že autor si postavil 23 slamených panákov (strawman) a vyhlásil im križiacku výpravu. Ale šlo mu to dobre. Klátil jedného slameného panáka za druhým.

 Viete si predstaviť, že by ste si kúpili knižku o histórii rovnice E=mc2 a v celej knihe by ste nenašli meno Alberta Einsteina? Alebo by ste si kúpili knihu o histórii lietania a o bratoch Montgolfierovcoch by tam nebolo ani slova? Alebo by ste čítali o rádioaktívnych prvkoch a madam Curie by tam ani nespomenuli?

Zvláštne, že?

Tak v tejto knihe túto obrovskú anomáliu nájdete.

Písať o kapitalizme a Slobodnom trhu a ani nespomenúť mená ako John Locke, Carl Menger, Eugen von Bohm-Bawerk, Ludwig von Mises, M.N.Rotbard, H.H.Hoppe to chce naozaj obrovskú dávku arogancie a ignorantstva.

Knihu som rozčítal a dočítal, pretože som stále čakal, že sa tam aspoň jedno meno z vyššie spomenutých objaví. Ale verte mi, keby som vedel, že nie, ani by som ju do rúk nechytil.

 Prvá kapitola: Nič také ako Slobodný trh nejestvuje

To nikto so súčasných teoretikov kapitalizmu ani netvrdí. Trh, na ktorom je monopolná mena, nemôže byť Slobodný. Trh na ktorom sú  štátne regulácie nemôže byť Slobodný.

Okrem toho, že autor nekorektne pripisuje Slobodnému trhu (ďalej iba ST) možnosť otroctva, ktoré zrušili (našťastie!) štátne regulácie zároveň úplne ignoruje jedného z mysliteľov ST Frederika Bastiata, ktorý vo vynikajúcom diele „Čo je a čo nie je vidieť“ zrozumiteľne vysvetľuje, prečo nikdy nebudeme vedieť posúdiť štátne regulácie. Ako pozitívum regulácii uvádza autor príkaz zníženia emisií fabrík, či ekologické normy pre spaľovacie motory s tým, že dnes už je väčšina ľudí spokojná s touto reguláciou, ktorá síce bránila ľuďom v slobodnej výmene statkov na trhu, ale priniesla zdravšie prostredie.

To síce áno, ale zabúdame na jednu vec: Ak sami ľudia na ST nepreferovali čisté ovzdušie oproti ekonomickejším „smradľavým“ motorom, znamenalo to, že príroda a jej čistota mala pre ľudí nižšiu hodnotu, ako ušetrenie peňazí za kvalitnejší motor. A nielen to. V prvopočiatku museli výrobcovia investovať prostriedky do ekologickejšej prevádzky strojov a zariadení, ktoré potom ale nemohli využiť na niečo zmysluplnejšie, niečo, čo by s nejakým časovým oneskorením prinieslo pre prírodu oveľa vyššie benefity. Na to presne upozorňuje Bastiat. Ak by sme to chceli použiť na dnešnú spoločnosť, je neefektívne dotovať elektro autá, pretože prostriedky, ktoré musia vydávať výrobcovia na výrobu zatiaľ nepreferovaného hnacieho agregátu nemôžu použiť na niečo oveľa efektívnejšie. Nehovoriac o tom, že dotácie sú z daní ľudí, ktorí si takto nemôžu plniť vlastnú preferenciu. Naopak, bežne sa deje, že človek nižšej strednej triedy dotuje bohatého človeka. Vlastne je to priam zakódované v systéme štátnych dotácií.

Úplne prirodzene platí: Čo potrebuje štátnu dotáciu, nie je dobý nápad.

Ešte inak: Nedotujme vývoj a výrobu elektro áut, čo sa odrazí na ich cene a ľudia na trhu ukážu, či im čistá príroda za to stojí, alebo nie. (opomínam fakt, že elektro autá nemajú menší dopad na ekológiu, ale predpokladajme, že by mali).

 Zákaz detskej práce (štátna regulácia) sa nám sprvoti môže vidieť ako obrovský prínos civilizácie. Jednoznačne áno, akurát že samotný zákon prišiel v dobe, keď sa detská práca stávala čím ďalej tým menej efektívna z dôvodu priemyselnej revolúcie.

Rodiny na dedinách žili z ruky do úst na pokraji hladu a každá nepriazeň počasia bola hrozbou ohrozujúcou samotný život pre mnohopočetné rodiny. A tu zrazu príde špina továrnik, ktorý postaví fabriku a kým rodičia drú na poliach, tak ich deti môžu pracovať vo výrobe a prinášať tak prostriedky pre prežitie, ak by sa naozaj príroda chcela sedliakovej rodine pomstiť.

Ak by továrnik núkal horšie podmienky v akých žili deti dovtedy, a ak by neponúkal za ich prácu záchytnú hranicu prežitia, jeho fabrika by bola prázdna a nik by do nej nenastúpil.

Ja viem, že z pohodlia dnešného gauča pri pozeraní telky sa vám to javí ako niečo odporné, ale treba mať vždy na pamäti, že žiadny človek plánovane nejde do činnosti, ktorá mu jeho pôvodnú situáciu zhorší. Áno, z toho gauča sa to zdá hrozné, ale tie rodiny nemali lepšiu možnosť.

Detská práca nevymizla preto, že sa nejaký ľudomil postaral vo vláde štátu, aby štát detskú prácu zakázal, ale proste preto, že prestala byť potrebná. Technologický vývoj strojov aj v poľnohospodárstve aj v priemysle umožnil ušetrenie práce, a v úmysle drvivej väčšiny rodičov je umožniť dieťaťu zažiť detstvo. Preto ihneď ako to bolo vďaka mechanizácii a technológiám možné, začali deti z výrobného procesu sťahovať.

Samozrejme, že sa naďalej deti využívali, ale štát poznajúc prudko klesajúcu linku grafu tvrdo pracujúcich detí, proste detskú prácu zakázal, čím umožnil aj poslednému percentu detí nepracovať vo fabrikách. Ako sa hovorí, "prišli s krížkom po funuse."

Dodnes jestvujú štáty, v ktorých je detská práca tak ekonomicky zásadná, že sa neodvážia ju zakázať. Nie, nie sú tam tyranskejšie vlády, ani bezcitnejší rodičia, proste k nim ešte nedorazila technológia, ktorá by im to umožnila, alebo je náklad na detskú prácu jedna z konkurenčných výhod. (V zásade platí, radšej pracovať u továrnika, ktorý ma platí menej oproti európe, ako žobrať na ulici)

  To, čo autor uvádza ako výhodu, že dnes už máme normy, čo sa ako môže vyrábať vďaka reguláciám ja pokladám za absolútnu nevýhodu a hneď vysvetlím prečo. Ak si štát zoberie na krky kontrolu produkcie, znamená to, že spotrebiteľ prestane byť obozretný, pretože verí tomu, že štát ho ochráni. Štátna kontrola ale zlyháva a tak si kupujeme BIO produkty, ktoré nie sú BIO, alebo slepo veríme, že sú naozaj BIO aj keď im štátne normy povoľujú výrobok takto označiť aj v prípade že je chemicky striekaný menej ako X krát ročne.

Že ako by to riešil ST? Nuž takisto, ako si dnes vyberáte dovolenku a pred jej vyplatením si presurfujete niekoľko desiatok (alebo iba niekoľko) webov, ktoré sa práve zaoberajú hodnotením destinácií a cestovných kancelárií. A že klamú? No ak áno, tak dlho na ST nevydržia.

 Ešte sa vrátim k otroctvu, ktoré sa spomína v prvej kapitole.

Je podľa mňa  podlé pripisovať otroctvo voľnému trhu. S otrokmi obchodovali najmä štáty a to skrze privilegovaných obchodníkov s otrokmi a štátne zákony kriminalizovali ľudí, ktorí chceli otrokov oslobodiť. Stačí si pozrieť film Amistad, aby ste pochopili a uvedomili si, že pripisovať otroctvo voľnému trhu a jeho vymiznutie dobrotivému štátu je buď naivita, alebo zlomyseľnosť. S vymiznutím otroctva je zase spojený technologický pokrok a oveľa nižšia efektivita otrokov voči slobodným námezdným pracovníkom.

 A ešte jeden citát z prvej kapitoly knihy:

„V júli 2008 keď sa rútil finančný systém naliala americká vláda 200 miliárd do spoločností Fannie Mae a Freddie Mac.“

 Tu som mohol prestať čítať a knihu odložiť a zbytočne nevypisovať.

-Finančný systém s monopolnou menou

-Centrálna banka

-Vláda „naliala“.

Aký väčší dôkaz o tom, že autor píše o niečom úplne inom ako o kapitalizme treba ešte predložiť?

 

Bude to mať aj pokračovanie, ale nebojte, nebude to mať 23 častí, teraz už pôjdem rýchlo.