Potravinová sebestačnosť.

 

Som presvedčený o tom, že posledná zmienka o potravinovej sebestačnosti (ďalej už iba PS) bola v dobe lovcov-zberačov.

Aby sme si rozumeli, nie je to ironický povzdych. Nemám v úmysle súdiť žiadnu myšlienku. V čom vidím problém je to, že súčasní propagátori PS si zrejme neuvedomujú, čo chcú.

PS ako taká sa v súčasnom globálnom svete samozrejme môže vyskytovať v ojedinelých kultúrach, alebo malých komunitách, rodinách, či dokonca aj u jednotlivcov. Prečo? Pretože ich sekundárne potreby (sekundárne v zmysle všetko mimo PS) sú zatiaľ plnené okolitým svetom, kde rôzni jednotlivci nie sú PS.

 Skúsme túto myšlienku ale doviesť do dôsledku. Zrazu je na svete bezpočet rodín, ktoré sú PS. Pestujú si vlastné potraviny a pre to, aby mali čo jesť nemusia nič vymieňať. Týmto počinom by sa svet vrátil do dorábania potravín bez akejkoľvek mechanizácie, pretože by ste nemali za čo vymeniť potrebné veci, ktoré si zaobstarať neviete. Povedzme, že chcem surové železo na to, aby som si vykoval motyku. No ten, kto vie dorábať surové železo je PS tiež. Čo mu teda mám ponúknuť, aby som od neho dostal to surové železo?

Dám ti za železo mrkvu-ale ja mrkvu mám-tak prasa-ale ja prasa  mám... atď

 Druhou otázkou je to, či by človek, ktorý vie poskytnúť na trh surové železo, či dokonca oceľ, mal čas na to, aby si dorábal vlastné potraviny. Ak nie, prestal by byť PS. Lenže my hovoríme o tom, že PS je každá rodina na svete. Ak by ale výrobca ocele mal byť PS, nemal by čas vyrábať pre celú komunitu oceľ. Musel by si ju vyrábať iba pre seba, čo mi znamenalo dve veci. Bol by nevýslovne neefektívny a navyše by to nemal za čo vymeniť.

Myšlienka zahrnúť iba potraviny do dosiahnutia sebestačnosti je fikcia, práve preto, že by si každá rodina musela dorábať aj všetky ostatné veci potrebné k prežitiu.

 Námietka: Mohol by si niekto sám dorábať potraviny a zároveň by bol kováč a vyrábal by podkovy pre celú dedinu. Druhá rodina by si tiež dorábala potraviny sama ale zároveň by boli plátenkári pre celú dedinu. Tretia by tiež bola PS, ale zároveň by boli aj hrnčiari atď... Teda každá rodina by bola PS a vymieňali by si medzi sebou iba nepotravinové výrobky.

Zabudnite. To by celý život nič nerobili, iba robili. Cez deň na poli a po nociach remeselné práce, pretože obliecť, či vybaviť hrncami celú dedinu nie je práca na hodinu.

 Námietka: "Potom by mohli byť sebestační vo všetkom."

 Tým by sa možnosti výmeny znížili úplne a už by naozaj nebolo čo vymieňať a v tom prípade by boli hrozne neefektívni. Predstavte si, že by si šli vyrobiť každý svoj nôž, sekeru, pílku, gate, hrnce, krpce, či zimnú huňu...

 Práve preto existuje niečo ako „Komparatívne výhody“

 Ďalej sa niekedy stretávam s myšlienkou PS v uzavretých komunitách. Tu sa ale musím spýtať, akým spôsobom sa určuje rozsah komunity.

Čo sa týka celkov, dnes tu máme:
Jednotlivec, rodina, ulica, obec, mesto, okres, kraj, štát, svetadiel, svet... Dúfam, že som na nič nezabudol.

Svet je sebestačný, to vieme. Nepotrebujeme žiadneho ufóna, aby nám niečo poskytol. Ak pôjdeme na nižšie celky, prečo sa drvivá väčšina propagátorov zastavuje na štáte? Prečo nepokračujú ďalej a neprídu až k jednotlivcovi. Prečo by malo byť PS Slovensko a nie Dlhá ulica v Nitre Janíkovciach, alebo Jožko Púčik z Pukanca?

 Posledný argument, ktorý mi napadol a s ktorým sa stretávam je kolaps spoločnosti: „Ten, kto je potravinovo sebestačný prežije aj keď už všetko prestane fungovať.“

Omyl!

 PS môže existovať iba ako romantická prax niekoľkých rodín, či komunít (ktorým naozaj držím palce a sám sa k tomu chcem dostať) vo svete, ktorý funguje na obchode, ako výmene statkov medzi ľuďmi interagujúcimi na trhu. V takto všeobecne spolupracujúcej spoločnosti môžu jestvovať štatisticky nevýznamné komunity, či rodiny, alebo dokonca jedinci, ktorí sú PS.

 Interakcia na trhu môže byť priama (barter), alebo nepriama (cez peňažné prostriedky). Keď som sa raz rozprával s jedným človekom obhajujúc zlato argumentoval mi tento oponent tým, že zlato sa nedá jesť. Nie, nedá. Zlato je však výmenný prostriedok a to posledný výmenný prostriedok, ktorého platnosť dokazuje, že „obchod beží“. Ak prestane fungovať, potom sa zastaví obchod. A keď sa obchod zastaví ste úplne zbytočne potravinovo sebestační. Pretože ak sa obchod zastaví, nasleduje kolaps spoločnosti a v takom prípade je naivné myslieť si, že vy sa budete napchávať hovädzím gulášom a tisíce hladných ľudí sa bude na vás pozerať spoza plota.

Hovorievam: Ak prestane byť zlato akceptovaným výmenným prostriedkom, potom je efektívna už iba jedna vec – rotačný guľomet. Aj to iba na obmedzený čas.

 Nie, PS nie je zlá myšlienka, no pýtam sa ešte raz, či jeho propagátori tušia, že sa pri jej aplikácií dostávame do doby lovcov-zberačov.

 Sám si pestujem potraviny. Cez leto v podstate nemusím základnú zeleninu nakupovať (mám ale rád aj čínsku kapustu, či paštrnák ktorým sa u mňa doma nedarí). Ale tekvicu, cukety, mrkvu, zeler, papriku, cibuľu, cesnak.... To všetko si dopestujem. Lenže tekvicu mrazím. Za čo by som mal vymeniť el. energiu ak by jej dodávateľ bol PS?

 To, čo zabezpečuje mier vo svete je obchod. Nie nadarmo sa hovorí, že hranice, cez ktoré neprechádza kupec prechádza vojak.

Ak môžete, pestujte si čo najviac domácej potravy. Ak to nezvládate, podporujte roľníkov vo vašom najbližšom okolí, preto, lebo ich viete skontrolovať, ak raz (konečne) prestanete veriť štátnym kontrolným orgánom.

 Nebuďte sebestační. Spolupracujte! Ale je veľmi podstatné, aby ste interagovali s ľuďmi, ktorým veríte. Nemajte zlé svedomie, ak nekúpite mrkvu od vášho suseda, o ktorom viete, že prepcháva pôdu dusíkom a kúpiť by ste ju od neho mali iba preto, že je váš sused. Pokojne kúpte mrkvu od niekoho z Maďarska.

To vôbec nie je podstatné odkiaľ človek je, ale čo a ako dorába.

Na to sú kupci, ktorí tovary poctivých výrobcov dokážu prenášať aj cez pol Európy, či Sveta...!