Komu táto otázka aspoň raz v živote nenapadla, ten podľa mňa, klame. Otázka spravodlivosti je totiž v ľuďoch zakorenená tak silno, že je ťažké si nevšímať všetky skrivodlivosti sveta, ktoré sa dejú okolo nás denne.
Máme v sebe morálny a etický kompas, ktorý nás
vedie životom, pomáha nám nájsť spravodlivú cestu a ak sa ho držíme, sme
spokojní a bez výčitiek svedomia. Teda spokojní, to možno ani nie, ale
výčitky svedomia by nás kváriť nemali.
Tento osobný súd nie je zlý, práve naopak, je pre nás prospešný,
pokiaľ... Pokiaľ sa ním riadime my a nesnažíme sa túto svoju morálnu
cestičku vnucovať iným, alebo sa nesnažíme či už vlastnou silou, alebo silou
sprostredkovanou zasahovať do morálnych ciest niekomu inému. Je fakt, že priame
násilie už v týchto časoch používame zriedkavo. Či už kvôli tomu, že sme
na inej úrovni, alebo len zo strachu, že nám niekto vypáli naspäť, alebo že sa
s niekým budeme do konca života súdiť.
Existuje oveľa jednoduchšia cesta násilím, ktorá nás stojí
naozaj málo síl, nepredstavuje pre nás žiadne nebezpečenstvo a agresívne násilie
za nás vykonáva niekto iný. Niekto, kto navyše drží pod rukou monopolné
násilie. Ten niekto je politik v štáte a sprostredkované násilie realizujeme
pomocou volieb.
Tak napríklad môžeme našu zlosť, že niekto zarába viac ako
my riešiť sprostredkovaným násilím tak, že budeme voliť stranu, ktorá má v programe
progresívne zdanenie, alebo našu zlosť na ľudí, ktorí si chcú zariadiť život
podľa seba budeme riešiť tým, že budeme voliť strany, ktoré majú v programe
zákaz drog, alebo zákaz homosexuálnych manželstiev.
Je v podstate jedno, akú „morálnu“ zásadu si vyberieme,
na jej presadenie je treba vhodiť lístok do urny.
Nevýhoda v tom, že daná strana nemusí vyhrať voľby, alebo dokonca nemusí byť ani vo vláde,
je kompenzovaná výhodou, že na to, aby sme niekoho donútili robiť to, čo robiť nechce,
alebo mu zakázali robiť to, čo neagresívne robiť chce, nepotrebujeme použiť
svoju silu, a ani sa báť odvety, alebo zdĺhavého súdneho procesu. To
násilie bude za nás páchať štát. A my môžeme byť vcelku spokojní. Umyť si
ruky a uvedomiť si, že nás to stálo iba 10 minút nášho času počas volieb.
Efektivita ako hrom!
Riešenie ako si tento pocit kompenzovať a ako dosiahnuť
spravodlivosť sa hneď núka požadovaním, aby títo ľudia platili vyššie dane,
alebo aby im zákon obmedzil výšku mzdy.
Vôbec si ale neuvedomujeme, že je to úplne prirodzený
ekonomický zákon, o ktorých je známa jedna vec:
Akonáhle sa ho pokúsite zmeniť nejakou reguláciou, novovzniknutá situácia bude
vždy horšia ako pôvodná. A ďalšie regulácie novo vzniknutého stavu sú iba
naivným pokusom odstrániť negatíva tej predchádzajúcej regulácie až nakoniec
skončíte v slepej uličke. A z tejto slepej uličky je už iba
jeden východ: Násilie.
Volá sa to „škálovateľnosť“.
Po prvé, nemyslím si, že futbalisti zarábajú viac ako
lekári. Balík peňazí, ktorý je určený pre lekárov je podľa mňa väčší, ako balík
peňazí pripravený na výplaty futbalistov. (neviem to síce presne spočítať, ale
som o tom presvedčený), takisto, ako balík peňazí určený na výplaty modelkám
je nižší, ako balík peňazí určený na výplaty hasičom.
„Bingo!“ skríknem. Presne v tom to je.
Koľko je na svete Messiov a koľko Štefanov-chirurgov?
Zásadnou otázkou je totiž to, aký je pomer medzi ľuďmi, ktorí sú ochotní niekomu
platiť (priamo alebo sprostredkovane cez reklamy) a koľko je jedincov,
ktorí takúto platbu prijímajú. V tomto pomere je schovaná zdanlivá nespravodlivosť
odmeňovacieho systému.
Neexistuje nič také ako nespravodlivá odmena v prípade,
že túto odmenu poskytuje určitý počet ľudí jedincovi dobrovoľne.
Akýkoľvek zásah do tohto procesu, na základe snahy napraviť
túto „skrivodlivosť“ cez štátne zákony bude viesť presne tam, kam viedli všetky
takéto a podobné snahy napríklad pri zdravotníckom personáli.
Nie, ich zárobky nie sú nespravodlivé, iba podliehajú
ekonomickým zákonom.
Poznámka:
Medzi ľuďmi sa nejako usalašil odporný pojem „úplatok“.
Stačí si však uvedomiť, že úplatok nie je nič iné iba dorovnanie trhovej ceny
práce, ktorej odmenu štát zreguloval.
Chcete mať kvalitný zákrok? No tak šuchnete lekárovi pred
operáciou nejakú obálku Chcete mať príjemnú masáž v kúpeľoch, kde ste na „krankasu“?
No tak šuchnete niečo masérovi.
To nie je všimné, to nie je úplatok. To je snaha o dorovnanie
trhovej ceny práce.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára