VODA

 Aj keď by som chcel, vyhnúť sa tomu asi nedá. Články o tom, ako nejaká súkromná firma, nadnárodný koncern skupuje pramene vôd, ako sa chystá sprivatizovať zdroje pitnej vody a ako potom bude všetkých ľudí vydierať cenou, narážajú do mojej pozornosti.

Články o znečisťovaní podzemných vôd ziskuchtivými kapitalistami, o znehodnocovaní vzácnej tekutiny z chamtivosti sa objavujú síce sporadicky, ale vytrvalo.

Reakcie ľudí pod týmito článkami zvyčajne odsudzujú nenažratých kapitalistov, bezohľadné firmy, bezškrupulóznych manažérov a vlastníkov týchto „zločinných“ organizácií.

 Na čo by som chcel upozorniť po nulté, ale čomu sa príliš venovať nebudem, je spoluzodpovednosť tých, ktorí majú plné klávesnice odsudkov.

Prosím, uvedomte si, že na svete neexistuje žiadny zlý kapitalista, žiadna diabolská firma, ktorá vyrába niečo, čo človek „milión“ nekupuje. (Nie je to celkom presné, existujú firmy profitujúce zo štátnych zákaziek, ale toto nie je téma)

 Voda nie je vzácny statok. Napriek tomu, že bez čistej vody človek dlhodobo neprežije, napriek tomu, že voda je základným prvkom každého života, nie je (ekonomicky) vzácny statok.

Vzácnosť akéhokoľvek statku je pretavená do jeho hodnoty, ktorú mu daný jedinec pripisuje a to sa prejavuje na trhu cenou.

Cena 1 m³ je v Nitre, kde bývam približne 1,3€.

Zlato má hustotu približne 19,29 g/cm³, čo je asi 19.290 kg/m³. Cena zlata toho istého objemu je približne 1,022miliardy €. (burza zo dňa 20.1.2022)

Zlato sa ale nedá jesť ani piť a k životu ho nepotrebujeme. Ako je to teda možné?!

Cena je vyjadrením hodnoty statku a hodnota statku je závislá na jeho vzácnosti. (Vzácnosť berie do úvahy ako kapacitu zásob tak aj dopyt po ňom).

Samozrejme vzácnosť daného statku sa môže dramaticky meniť. Zrejme by každý smädom umierajúci človek na púšti s ochotou vymenil svoj zlatý snubný prsteň za fľašu pramenitej vody.

Pokojne by aj domorodec v období sucha vymenil zlatý nuget za liter čistej vody, pretože si nie je vedomý vzácnosti zlata, resp. vzácnosť tohto kovu je v jeho prostredí nízka. Ani nie tak veľkosťou zásob ako mizivým záujmom oň. (Týmto sa nebudem ďalej zaoberať, je to na inú tému).

Na tomto mieste je nutné pripomenúť, že tie ceny nie sú ceny za vodu. V skutočnosti sa jedná o cenu za jej úpravu a distribúciu. Voda má cenu 0€. Pokojne si môžete nabrať koľko chcete v rieke, jazere, nádrži, či pri prameni a neplatíte nikomu nič. Jediné čo platíte sú náklady za cestovné a prípadnú domácu úpravu. Teda distribúcia a úprava.

 Voda teda, zopakujem, nie je ekonomicky vzácny statok (Slovensko), pretože jej je dostatok, cirkuluje v prírode, nachádza sa pod zemou či nad zemou, obmýva nám polia a lúky. Niekedy je voda „fuj!“ to keď sa vyleje z korýt a zaplaví nám obydlia.

 Naše správanie sa k akémukoľvek statku je závislé na hodnote, ktorú mu pripisujeme. Pitnou vodou splachujeme naše hovná. Je teda voda pre nás vzácna?

Vodné zdroje, podľa zákona 462/1992 čl 4 odsek 2, sú (okrem iných vymenovaných) vlastníctvom Slovenskej republiky, teda vlastníctvom všetkých občanov a tak by to malo, podľa názoru drvivej väčšiny ľudí, aj byť.

Toto spoločné vlastníctvo však podlieha teoretickému (a prakticky vyskúšanému) problému obecnej pastviny (odkaz http://www.hpi.sk/2009/08/tragedia-obecnej-pastviny/ )

 Z odkazu uvedenom vyššie je zrejmé, že jedinou záchranou proti znečisteniu vôd je práve súkromné vlastníctvo a s vodou Slovensko nemá problém iba preto, že na našom území (spolu s Rakúskom) sa nachádzajú najväčšie zásoby podzemnej pitnej vody na svete.

 Prečo by ale mal kapitalista chrániť vodný zdroj? Pretože je to predmet jeho podnikania. Za vodou bude dopyt stále. Je potrebná pre život, to znamená, že jej vzácnosť na Slovensku nie je vysoká, ale zároveň je jej potreba trvalá.

Majiteľ prameňa bojuje na voľnom trhu kvalitou a cenou svojej vody. Znečisťovať prameň by sa rovnalo poľnohospodárovi, ktorý by si kúpil nový kombajn a do motora nasypal piesok. Je najvyšším záujmom vlastníka prameňa, aby ho zachoval čistý, kvalitný, aby mohol tento zdroj príjmu zanechať svojim potomkom. Ak si myslíte, že nie, potom isto-iste si aj Vy domov kúpite práčku a kladivom ju rozmlátite.

 Čo bráni majiteľovi prameňa zvýšiť cenu? Ostatní majitelia prameňov. (poprípade skutočnosť, že kúpiť si filter a upravovať vodu, ktorú si donesiete z blízkeho jazera, či rieky doma je jednoduché, ale nie jednoduchšie ako otočiť doma kohútikom)

Čo bráni majiteľovi prameňa skúpiť všetky pramene na Slovensku a zvýšiť ceny? Ostatní majitelia prameňov v Európe.

Čo bráni majiteľom prameňov spísať koncernovú dohodu o cenách? Jej neplnenie. Muselo by 1000 majiteľov prameňov medzi sebou spísať dohodu a aj ju dodržiavať. Firmy nerozmýšľajú inak ako jednotlivci. Skúste sa dohodnúť s desiatimi ľuďmi na nejakej veci, z ktorej sa im môže znížiť profit (čím viac predá tým má vyšší profit, v zmluve by sa musel zaviazať, že zníži produkciu). Ani len desiati sa nedohodnete. V momente, ako zacítite príležitosť zvýšiť si profit, bude pre Vás zmluva iba zdrapom papiera. Firmy fungujú rovnako. (Automobiliek je len pár, no nie sú schopné sa dohodnúť).

 Štát, ako majiteľ, nie je závislý na profite a tak sa bude k danému statku aj chovať. (ešte horšie, no to je zas iná téma)

 Možno do toho vstupuje národná hrdosť. No ak je prameň znečisťovaný vďaka problému obecnej pastviny, mala by ísť národná hrdosť bokom.

Nie, tento článok nie je návrh na sprivatizovanie vodných zdrojov, iba vysvetlením, že privatizácia vodných zdrojov by nepriniesla horší stav.

Už počujem argument „Voda by zdražela.“ Áno. A bolo by to len dobre.

Nesmieme zabúdať, že nejde iba o samotný prameň, či zdroj, ale aj o úpravu vody a jej distribúciu až k nám do nádržky nad záchodom a do kuchýň a kúpeľní. V súčasnosti je táto cena regulovaná (dotovaná).

 

Čo to znamená? Štát zoberie peniaze daňovým poplatníkom a rozhodne, že sčasti zaplatí náklady na jej úpravu a transport. Znamená to, že aj v krajoch, kde je vody nedostatok, sa ceny výrazne nelíšia od krajov, kde jej je dostatok. (súčasný rozdiel medzi mestami je približne 100%. najlacnejšia je za 0,9€/m3, najdrahšia za 1,7€/m3). Poviete si, že 100% je ohromný rozdiel, ale bavíme sa o 0,8€ za kubický meter. V prípade privatizácie by bol rozdiel v cenách ešte výraznejší.

Ink povedané: Občan SR z Martina (0,89 €/m3) platí dane a sanuje vyššiu cenu obyvateľom Moldavy (1,6€/m3). V prípade privatizácie by cena v Martine bola možno 0,3€ a cena v Moldave 15€ v závislosti na výdatnosti zdroja, zložitosti úpravy a distribučných ciest. Teda každý občan štátu by platil cenu v závislosti na relatívnej vzácnosti vody. A presne o to ide.

Inak povedané: Každý človek by platil v závislosti od konkrétnej vzácnosti statku. Možno by ľudia v Martine naďalej polievali záhradu pitnou vodou, ale ľudia v Moldave určite nie.

 Hodnota statku vyjadrená na trhu cenou sa postará o to správne hospodárenie s vodou.

 Preto si myslím, že privatizáciou vodných zdrojov by sa nenaplnila hrôzostrašná predstava o vydieraní a zároveň by sa zabezpečilo, aby každý užívateľ platil toľko, koľko je hodnota vody preňho a uňho. A od toho by sa odvíjalo aj hospodárenie s ňou.

 Raz som bol na dovolenke na Orave v jednej dedine počas suchého leta. Každý deň, možno tri krát sa ozývala z miestneho rozhlasu výzva, aby ľudia vodou šetrili a aby ňou neplnili bazény. Výzva sa zvyčajne minula účinkom.

Trh by zareagoval na tento nedostatok tak, že by zvýšil jej cenu a už by sa nestaral, ako vodu ľudia používajú. A tí, by s ňou hospodárili v závislosti na jej okamžitej vzácnosti.
Cena vody je 30€/m3. Chceš naplniť bazén? Nech sa páči, ale zaplatíš 450€ (zobral som nafukovací bazén z objemom 15 m3). Stojí ti to za to. Tak napúšťaj...

 Pri štátom regulovanej cene zostáva iba a len tá výzva.... Ako sám vojak v poli...

 

Pozn.: Ak znečisťuje vodný zdroj niekto iný (nie naschvál, ale odpadom z jeho výroby) a nie majiteľ zdroja, jedná sa o negatívnu externalitu. Tou sa tu tiež nezaoberám.