Huxleyho svet.

 Už približne rok hovorím o tom, že svet sa dramaticky mení. A ak niekto pritakával, že veru, Orwell je tu, ja som oponoval, že to vidím skôr na Huxleyho. Spolubesedník spozornel a spýtal sa ma, čo to je.

Medzi čitateľmi, ľuďmi, s ktorými sa stretávam ja, je Orwellov román 1984 známejší ako Huxleyho „Brave new world“, alebo ako ho prekladá slovenská distribúcia „Prekrásny nový svet“. (Sfilmovanie tejto knihy máte možnosť vidieť na Netflixe).

 V skratke o čo v tejto knihe ide:

Ľudstvo je rozdelené na dve veľké skupiny. Prvá je rozdelená na niekoľko menších podskupín označovaných gréckymi písmenami (tak ako varianty vírusu SARS-Cov2). Alfa, Beta, Gama, Delta, Omega.

Ľudia Alfa sú riadiace články spoločnosti a rozmnožujú sa prirodzene tak, ako to robíme dnes. Sexom.

Ostatné skupiny sa rozmnožujú umelým oplodnením a vyvíjajú sa v umelých materniciach pričom  každej skupine streknú do plodu alkohol v rôznom štádiu vývinu. Bete po ôsmich mesiacoch, Game po šiestich, Delte po piatich a Omege po troch.

Tým získajú rôznu inteligenčnú úroveň ľudí. Alfy sú teda riadiaci ľudia, Bety sú povedzme riaditelia firiem plniaci príkazy Álf, Gamy stredný manažment, Delty pracovníci, s trocha sofistikovanou technológiou a Omegy sú ľudia, ktorí stláčajú gombíky vo výťahoch, či zametajú ulice.

Plán je, aby boli všetci spokojní a nikto nemal ambície vyššie, ako je dané jeho zaradením do skupiny. Plán dobrý, iba realizácia horšia. Človek je totiž prirodzene tvor slobodný a tak, aby udržali pokoj pri periodických aj keď nie častých nepokojoch, každý jeden človek užíva liek, ktorý volajú Soma (oproti vakcíne proti SARS Cov-2 sa užíva perorálne) a tá ich utlmí a činí ich šťastnými.
A spoločnosť prekvitá. V rámci svojich možností.

 Druhou veľkou skupinou ľudstva sú ľudia, ktorí žijú v prírode, ktorí v ten správny čas utiekli pred realizáciou eugeniky a žijú v lesoch síce v technologicky primitívnej spoločnosti, ale tak, ako sme žili my pred niekoľkými desaťročiami. Ľudia z prvej spoločnosti volajú týchto Slobodných ľudí „Divosi“.

Príbeh knihy je vlastne o interakcii jedného Divocha s ľuďmi v technologickej spoločnosti, keď sa tam náhodou ocitne. (Tu sa troška hnevám na Netflix, že koniec poňal úplne inak ako kniha).

 To, čo sa dnes deje je podľa mňa bližšie k Huxleyho príbehu, ako k príbehu Orwella, ktorý je predsa len viac nádejný. V Orwellovi totiž tyran zabezpečuje pokojnú spoločnosť prostredníctvom násilia a tam, kde je násilie je väčšia nádej zmeny ako tam, kde je spokojnosť. Spokojní ľudia sa totiž nebúria.

 V Huxleyho svete je viac kategórii ľudí, v súčasnom svete sa zatiaľ schyľuje k určeniu dvoch kategórii. Tak ako od roku 1933 v Nemecku boli dve kategórie, alebo v JAR počas apartheidu. Je úplne irelevantné, čo je rozlišujúcimi parametrami. Principiálne vznikajú dnes dve kategórie ľudí. A toto delenie pozná história veľmi dobre.

 Na rozdiel od Nemecka a JAR však môže nastať stav, kedy budú obe kategórie spokojné. Očkovaní v technologickej spoločnosti pomocou vakcíny (SOMY) a neočkovaní v divočine.

Samozrejme, že neviem, ako sa to bude vyvíjať. Nie je vylúčené, že neočkovaní budú neskôr transportovaní do zberných táborov a tam bude ich život ukončený. Stačí na to zmeniť pár zákonov. Alebo budú vytvárať paralelné spoločnosti a paralelný svet.

 Ak štáty so svojim monopolným násilím nepôjdu cestou fyzickej likvidácie ľudí druhej kategórie, nie som si celkom istý, či sa budem chcieť do technologickej spoločnosti vôbec vrátiť. Aj keby druhý norimberský proces ukončil toto delenie.

Možno nás takých bude viac.

 A toto je podľa mňa tá zmena.