Regulácia cestovných lístkov, alebo žiaden obed nie je zadarmo.

 Včera som napísal nejakú reakciu, dnes som na ňu dostal odpoveď a pri formulovaní odpovede mi napadla téma, ktorou sa pokúsim vysvetliť, o čom štátne regulácie (vo všeobecnosti) sú.

Bude to krátky článoček a na pomoc si zoberiem reguláciu ceny cestovných lístkov štátom licencovanej spoločnosti.

 Predstavte si dvoch ľudí.

Eugena a Alžbetu.

Eugen býva v Prešove a Alžbeta v Sečovciach. Obaja študujú v Košiciach a vzdialenosť do ich domovov je približne rovnaká.

Vzdialenosť Košice-Sečovce je 38 km a Košice Prešov je 36 km.

Keďže je cena lístku 0,1€/km, tak Eugen platí 3,6€ a Alžbeta platí 3,8€ a na prvý pohľad sa to zdá spravodlivé. Každý platí rovnakú čiastku za kilometer.

 Problém ale je, že autobus do Sečoviec je poloprázdny a autobus do Prešova prepchatý až po strechu. Súčet všetkých nákladov na prevádzku oboch autobusov sú na kilometer rovnaké.

Ak náklady plus zisk dopravcu podelíme počtom prepravovaných osôb v autobuse zistíme, že Eugen by mal platiť 2€ a Alžbeta 5,4€.

 Keďže je však tarifná cena na kilometer určená reguláciou, platia obaja za kilometer rovnako.

Čo to znamená?
Že rozdiel medzi aktuálnou a skutočnou cenou Alžbetinho lístku v celkovej výške 1,6€ platí Eugen, ktorý Alžbetu ani nepozná.

Eugen teda Alžbete zaplatil časť obeda, pričom z toho nemá ani len letmý bozk na studené zarastené líce.

 Pozn.: Možno budete reagovať, že je voľná tvorba cien. Regulácie ceny lístkov som zobral ako príklad na popis akýchkoľvek štátnych dotácií, či zľavnených služieb. (Mesto však môže do tendra vyzvať prepravcu o zverejnenie najvyššej ceny aj o ďalších podmienkach, do ktorých jednotná tarifa môže spadať.)

 

Aby som sa teda tejto námietke vyhol tak inak:
Štát priznáva dotácie do poľnohospodárskej výroby, ktorá produkuje mäso. Bez dotácií by kilo mäsa stálo 10€, s dotáciami môže stáť 5€.

Eugen je jedák mäsa a Alžbeta je vegánka. Obaja však platia dane. Teda Eugen zaplatí na daniach a 5€ z nich si aj vyberie späť keďže kúpi kilo mäsa o 5€ lacnejšie.

Lenže Alžbeta, ktorá mäso neje, platí Eugenovi rozdiel v cene mäsa, ale zase kupuje mrkvu, ktorá je dotovaná tiež a rozdiel v cene dotovanej a skutočnej zase platí z daní aj Eugen, ktorý mrkvu neje.

 Uf, kto sa v tom má vyznať?

Nie je teda oveľa lepšie, aby si každý platil to, čo naozaj potrebuje, čo je jeho preferencia za cenu, za ktorú si je ochotný to kúpiť bez chaosu náhodného prerozdeľovania? Navyše s ďalším nákladom na ľudí, ktorí prerozdeľujú a na následnú korupciu pre tých, čo prerozdeľujú od tých, čo prijímajú, pričom si čiastku potrebnú na korupciu započítajú do nákladov?

 Možno by Eugen prestal jesť mäso a Alžbeta by prešla na bretariánstvo.

Ale hlavne: Ani jeden z nich by neplatil ani len časť nákladov na život toho druhého bez toho, že by to robiť chcel. Aj keď len za pusu na zarastené studené líce.