Definícia pojmu Súčasný štát (ďalej iba SŠ-podobnosť s SS
je čisto náhodná):
Pod súčasným štátom (SŠ) rozumiem dnešné usporiadanie
tejto hierarchickej mŕtvoly. Teda nejakých ujkov a tetky, ktoré sa dostali
na vrchol hierarchie prostredníctvom niečoho takého ako sú demokratické voľby,
ktorí dostali mandát na štyri roky, pričom nakoniec majú právo vykonávať aj
také veci, ktoré nemali v programe, ergo na ne mandát nedostali. (Vtipné,
že?) Rozhodovanie je centralizované, pričom na plnenie výnosov a zákonov si
v SŠ platíme iné tetky a ujkov, ktorí držia zbrane a môžu platcov
daní donútiť robiť to, čo by inak platcom ani nenapadlo.
Teda vždy keď budem písať o SŠ, budem myslieť toto.
Najväčšou chybou, ktorú podľa mňa robia všetci odporcovia
súčasných vládnych obmedzení v súvislosti s ochorením Covid-19, je
oháňanie sa zákonom, resp. odvolávanie sa na ústavu, zákony, či štátne
definície a charakteristiky dokumentov rôznych právnych váh. Napríklad, že
vyhláška má nižšiu právnu silu ako zákon, alebo, že vládne uznesenie sa týka
iba orgánov štátnej správy, alebo, že vyhláška na základe jedného zákona nemôže
byť v rozpore s iným zákonom, alebo že ústava nám niečo zaručuje... A tak
podobne.
Za chybu to pokladám preto, lebo je to žiadosť, aby „krivdy“,
ktoré pácha SŠ odstránil samotný SŠ.
Takisto ako akékoľvek protesty proti akýmkoľvek
nariadeniam, či zákonom boli realizované pred parlamentom SŠ, pretože nakoniec
práve ten parlament je ten, kto tie obmedzujúce zákony prijal. Protest pred parlamentom
je uznanie jeho legitimity. A to je chyba.
Je to, akoby vás každý deň pred školou mlátil nejaký
pohúk a vy by ste ho žiadali, aby sám sebe zabránil, aby vás mlátil.
Predstavou bežného občana je to, že SŠ je tu na to aby
nás chránil a pomáhal nám, zjednodušoval procesy a zabezpečoval poriadok.
Skutočnou úlohou SŠ je opak tohto očakávania. A to:
okrádať ľudí, ktorí na jeho území žijú, komplikovať im interakcie a v tom
najhoršom prípade ich bez milosti zabíjať.
SŠ ľudí okráda cez dane. Aj vo svojej knihe 16€ som na
úvodnej stránke napísal, že štát môže dane, ktoré vyberie použiť iba dvoma spôsobmi.
Tak, ako by ich použili aj daňoví poplatníci, potom je ale štát iba zbytočný a drahý
prostredník, alebo tak, ako by ich daňoví poplatníci nepoužili, ale potom je
štát iba zločinec, ktorý obmedzuje ľudí plniť si vlastné preferencie.
Teda buď 67% prostriedkov, ktoré vám štát násilím odoberie
použije tak, ako by ste ich použili aj vy, ale to môžete spraviť aj sami, alebo
vám ich zoberie a dá niekomu, komu by ste ich nikdy nedali. Toto je okrádanie.
Komplikácia interakcií je úplne zrejmá. Na akékoľvek podnikanie
potrebujete štátny „štempeľ“, musíte splniť desiatky všelijakých noriem, z ktorých
niektoré sú zmysluplné a niektoré nie, a niektoré sú úplne stupídne. Neplnenie
tých zmysluplných by vám ale aj tak na trhu dlho nevydržalo, čoskoro by ste
krachli. Zákon nemusí zakazovať používanie starých vajec pri varení žemľovky,
stačí, aby ste sa raz najedli v reštike X, dobre sa dosrali a už tam
viac jesť nepôjdete.
Ak nemáte pečiatku, stohy papierov a nepodávate daňové
priznanie, štát vám násilím zabrániť plniť potreby iných ľudí a to napriek
tomu, že ľudia tie potreby stále majú. Teda štát poškodzuje obe strany výmeny.
Vás tým, že vám servis zakáže poskytovať a spotrebiteľa tým, že mu tento
servis odoprie. Toto je komplikácia.
A čo obrana? Nuž, napriek tomu, že Slovensko ako
štát nikdy vo vojne nebol, stále máme nejaký pocit, že nás SŠ nejako chráni
voči vonkajšiemu nepriateľovi. Pravda je však taká, že pri ohrození sa buď SŠ vzdá,
teda dane sme platili zbytočne, alebo ak sa rozhodne SŠ brániť, tak do prvých
línií nepôjdu predstavitelia SŠ, ale občania, ktorí celý život platili do
nejakej štátnej truhlice, aby ich niekto obránil. Ach tá naivita. Napriek tomu,
že ste štátu platili poistku na obranu v skutočnom konflikte, naženú do
vojny práve vás, strčia vám do ruky zbraň a pošlú vás zabíjať iných ľudí.
A nielen to. Ak sa rozhodnete, že
sa radšej brániť nebudete, potom vás zabijú vaši vlastní, ktorým ste celý život
na obranu platili. Úžasné, nie?
A čo takto obrana voči vnútornému nepriateľovi,
ktorú má zabezpečovať polícia? No, tí
predovšetkým trestné činy dokumentujú. Potom možno aj páchateľa chytia ale „mlieko
už bolo rozliate“. Veľkou časťou práce polície je aj „brániť“ vás proti
nepriateľovi, ktorí vám nič nerobí a ktorí o vás ani nevie. Volá sa
to „bezobetné činy“, činy, ktoré nemajú obeť. Napríklad výroba a distribúcia
drog. (Prečo sú drogy zakázané je iná téma)
Toto všetko je však iba malá časť práce polície. Najväčším
dielom ich práce je chrániť predstaviteľov SŠ a zároveň chrániť samotný SŠ
pred ľuďmi - platcami daní, ktorí by snáď chceli žiť život podľa svojich predstáv.
Aby toto polícia mohla robiť bez nejakého väčšieho
ohrozenia prijal SŠ zákon o zákaze voľnej držby zbraní, ktoré podsúva
občanom ako snahu o minimalizovanie rizika konania trestnej činnosti so
zbraňou. Najvtipnejšie na tejto veci je očakávanie ľudí, že zločinec, ktorý
chce páchať trestnú činnosť so zbraňou si povie: „Jééj, zákon mi zakazuje držať
zbraň, no tak ja ju teda držať nebudem.“ (Hm, prečo si to nepovedal Breivik?)
Nie, hlavný dôvod tohto zákona je, aby SŠ pri vynucovaní
nejakých pravidiel prostredníctvom ozbrojených zložiek minimalizoval riziko
obrany občanov, ktorí by si chceli svoju slobodu chrániť.
Najtragickejším omylom ľudí, ktorí ešte veria v SŠ je
tzv. Deľba moci. Hovorí sa a niekde sa aj píše, že štátna moc je delená do
troch oblastí, ktoré sú navzájom nezávislé.
Súdna moc, Zákonodarná moc a Výkonná moc. Toto delenie
moci zabezpečuje existenciu právneho štátu. Teda „malo by“.
Ani na sekundu nepochybujem, že ľudí, ktorí toto
definovali, viedli dobré úmysly a dúfali, že zabezpečia spravodlivosť a právo
obyvateľom daného územia.
Fór je v tom, že 2/3+1 človek v parlamente môžu
rozpustiť ústavný súd, menovať premiéra kráľom, zmeniť štát na kráľovstvo, dať
jednému človeku absolutistické právo, ktorého zároveň menujú vrchným a jediným
sudcom. A to všetko v súlade s demokratickými princípmi na základe demokratických
volieb (posledných). Zaplatiť (v prípade Slovenska 101) ľudí dať im doživotnú
rentu a majetok niekde na Bali je tou najlacnejšou vecou, ak by ste chceli
mať vlastné kráľovstvo legálnou cestou. Alebo potom, čo by to odsúhlasili,
ich všetkých pozabíjať. Vyjde to lacnejšie. Nemusíte im platiť doživotnú rentu.
Čo zostáva občanom, obyvateľom dotknutého územia?
Vzbúriť sa. No, a tu je ďalší fór: Ústava garantuje
možnosť vzbúriť sa, ak by niekto odstraňoval demokratický poriadok. No povedzte.
Potrebujete na obranu vašej slobody povolenie ústavy?
Ak už príde k ozbrojenému konfliktu je ústava iba
zdrap papiera, ktorú vôbec, ale že vôbec nepotrebujete. Jednoducho sa bránite.
(Alebo potreboval William Wallace ústavu?)
A na to, aby bola obrana komplikovanejšia je zákon o zákaze
voľnej držby zbraní.
Už docvakáva?
Možno sa spýtate:
No dobre, ale čo namiesto SŠ?
Navzájom dobrovoľne interagujúci jedinci vo viacerých
paralelných spoločnostiach. Alebo inak: Slobodný trh.
Skúste v tomto myšlienkovom experimente pokračovať a rozviesť výhody a najmä nevýhody "Slobodného trhu".
OdpovedaťOdstrániťI napriek tomu, že s konceptom článku súhlasím, tak si nie som istý, že Slobodný trh je riešenie, ktoré by väčšine prinieslo lepší život. Jeden z dôvodov prečo väčšine slobodný trh nevie priniesť lepší život je to, že by ich nútil byť aktívny, zodpovedný a zobral možnosť sa vyhovoriť na "tých druhých", napr. SŠ.
Dobre tento efekt vidno na vzrastajúcom vzpomienkovom optimizme na bolševický režim z pred 1989. Kedy väčšina sa nemusela starať a mala prácu, lacné nákupy, vzdelanie "zadarmo" a aj "rovnocennú" zdravotnú starostlivosť. Teda služby direktívne riadené, ale (tak ako si spomínajú) funkčné, lacné a pre všetkých. Nebola to pravda ani vtedy ani teraz, ale "väčšina" na to rada vzpomína.