Kúpil som si druhú knihu od Michaela Gregera “Ako nediétovať”https://www.martinus.sk/1193219-ako-nedietovat/kniha.
Nebola to náhoda, “Ako nezomrieť” od toho istého autora som už prečítal a pokiaľ sa chcete dozvedieť kopec informácií o našom spôsobe života, určite si ju zadovážte. Dokonca som z nej niektoré state použil aj pri svojich statusoch. Z nej som sa vlastne dozvedel, že iatrogénne príčiny (chyby zdravotníckeho personálu) sú dôvodom umrtí, ktorý sa umiestnil na tretej priečke.
Už v tej prvej knihe som zaregistroval snahu autora o väčšie regulácie výrobcov ohľadom zdravého stravovania. Nebolo to však nič čo by ma vyrušovalo. V knihe “Ako nediétovať” sa však do tohto riešenia zahryzol v prvom diele nazvanom “Problém” naplno a ja som s prekvapením uvažoval, ako sa na jeho názory hodia zásady slobodného trhu a slobody. Respektíve, ako sa tam nehodia.
Tvrdí, že by mala vláda zakázať používať dosladzovanie cukrom v raňajkových cereáliách a zdaniť vyššou daňou nezdravé potraviny. Neznamená to, že by som ho považoval za človeka pištiaceho po reguláciách, pretože v ďalšom texte, ale aj v prvej knihe sa prejavuje skôr ako človek slobodomyseľný.
A presne o to ide.
Mal som o tom aj prednášku na minuloročnom Festivale poznania, ktorú som nazval “Odvrátená tvár slobody”. Hovoril som v nej o tom, že drvivá väčšina ľudí z môjho okolia sú slobodomyseľní až do momentu, kedy sa téma, ktorá ich najviac zaujíma nedostane do rozporu s princípmi slobody. Vtedy reagujú ako tento, bezosporu rozumný človek.
Slobodné rozhodovanie človeka áno, ale nie ohľadom stravovania, pretože liečba a následný servis pre chorých ľudí veľmi zaťažuje spoločnosť.
Medzi pravidlá slobody patrí aj “Subjektívna teória hodnôt”, ktorá hovorí o tom, že každý človek má svoj rebríček, podľa ktorého sa rozhoduje, a jej sestra (ako s obľubou hovorím) “Nemožnosť interpersonálneho porovnávania”, ktorá zas hovorí o tom, že hodnoty jednotlivých ľudí sa nedajú navzájom porovnávať.
Ak je teda hodnota pôžitku z nezdravej potraviny väčší, ako hodnota eliminácie vyššieho rizika úmrtia a skrátenia života znamená to, že sa tak rozhodol jednotlivec na základe svojho rebríčka, a my nemôžeme povedať, že sa rozhodol zle. Vulgárne povedané: “Je to jeho vec.”
Čo však s argumentom: “Je to vyššia záťaž na spoločnosť, preto má vláda právo hovoriť do rozhodnutia jednotlivca.”
Hm, dobrý argument, keby… Keby neexistovalo poznanie, že každá nová štátna regulácia je iba naivná snaha odstrániť prúsery predchádzajúcej štátnej regulácie.
Ako to ale súvisí so zdravím a zdravými potravinami?
Nuž tak, že tá prvá štátna regulácia je ústavné právo každého človeka na zdravotnú starostlivosť. Keďže spoločnosť sa zaviazala toto právo dodržiavať, je samozrejmé, že chce eliminovať náklady a tak navrhuje zdaniť nezdravé potraviny z dvoch dôvodov. Vyššia cena možno odradí jednotlivca od kúpy, a ak si už túto potravinu kúpi, dane sa môžu použiť na náklady, ktoré vzniknú vyššou potrebou pre týchto ľudí, v prípade, že sa u nich choroba z nezdravého stravovania prejaví.
Lenže existujú ľudia, ktorí o toto právo nemajú záujem, napriek tomu musia platiť aj keď by sa radšej najedli vyprážaného bravčového, ako si platili povinné zdravotné poistenie. Je neetické a vrcholne nemorálne, ak sú obeťou rozhodnutia väčšiny.
Ako by to riešil slobodný trh? (iba modelujem, keďže trh sa nedá predikovať). Je nepopierateľný fakt, že nezdravé potraviny spôsobujú obezitu a sú rizikovým faktorom nielen skoršieho úmrtia, ale aj vyšších nákladov na zdravotnú starostlivosť. Na slobodnom trhu nie je poistné platené tak, ako dnes, teda povinnými odvodmi v percentách z platu bez ohľadu na rizikové faktory poistenca. Poistenie na trhu je dobrovoľné a funguje tak, ako fungujú doplnkové napr. úrazové poistenia, kde vypĺňate 3-stranový dotazník o vašich aktivitách a podľa toho poisťovňa určí výšku poistného. Zdravotné poisťovne na trhu by mohli zaviazať percento plnenia na BMI index, alebo na obvod pása. Mohli by aj na základe dotazníka meniť výšku poistného. V tom prípade by si človek sám vybral, či sa bude prepchávať údeným a hranolčekmi a platiť povedzme 5-násobok poistného, alebo nie. Jeho rozhodnutie, jeho vec. Alebo by mohli poisťovne klienta úplne odmietnuť. Alebo sa ani človek nepoistí, lebo nechce. V tom momente by nemal nárok na zdravotnú starostlivosť a zostala by mu charita, rodina, alebo úmrtie doma na posteli, alebo v jarku pri ceste. Koľko iných možností by však bolo ani netuším.
Takže prvý krok k riešeniu, je zrušiť ústavné právo na zdravotnú starostlivosť a nechať to na slobodnom trhu a na rozhodnutí každého jedinca.
Autor ponúkol ešte jeden argument. Nezdravo stravujúci sa človek svojimi problémami a kratším životom ubližuje aj svojim blízkym.
No nikto nemá právo na iného človeka a nikto nemá právo vyžadovať, aby sa iní ľudia o neho starali. Deti nemajú právo na rodičov, ani partner nemá právo na partnera. Nekúpili si ho na tržnici. Nie je ich vlastníctvom. Pokiaľ sa jednotlivec rozhodne, že pôžitok z grilovaného bravčového pleca má preňho vyššiu hodnotu ako čas strávený s rodinou je to … jeho vec.
No a posledný argument mi k tomuto, bezosporu inteligentnému lekárovi nesedel vôbec. Vraj vyššie dane na nezdravé produkty by sa použili na liečbu chorôb z nich vzniknutých. Prepáčte, ale toto mi ani nestojí za reakciu. Iba sa nedokážem zmieriť s tým, že rozumní, rozhľadení ľudia úplne strácajú racionalitu, keď sa hovorí o štáte.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára