Poznámka na začiatok: Nie som profesionálny literárny kritik, toto je iba môj názor, preto ho berte, prosím, s rezervou…
“Za roky svojho zápasu s režimom sa naučil, že zdanlivo bezdôvodný prejav nepriateľstva nepredstavuje vážny problém, avšak zdanlivá bezdôvodná starostlivosť znamená smrteľné nebezpečie.”
úryvok z knihy
“Existuje osem* slov, ktoré znamenajú pre každého človeka nebezpečné ohrozenie: Posiela ma vláda a prišiel som vám pomôcť.”
R.Reagan
*-upravený počet slov pre slovenčinu
Román Atlas shrugged od Ayn Rand vlastne nie je taká obyčajná beletria. Autorka je tzv. matkou filozofie objektivizmu a tú sa snažila vysvetliť románovou formou, kde je pri konci knihy monológ románového nositeľa filozofie objektivizmu, Johna Galta na skoro 50 stranách, čo sa dá pokladať za zhrnutie.
Dejovou líniou je zápletka, kde sa všetci schopní ľudia rozhodnú, že odídu do “nového sveta” skrytého na dne údolia v Skalistých horách pod nepreniknuteľnou clonou refrakčného žiarenia, alebo dajú výpoveď zo zodpovedných postov a zamestnajú sa na najnižšej úrovni.
Majiteľ ropnej rafinérie teda odchádza do údolia a šéf konštruktér, predák, šéfinžinier a ďalšie vedúce osobnosti kolektívov dajú výpovede a zamestnajú sa ako obslužný personál s tým, že si budú bez uvažovania a protestov robiť iba svoju prácu, ktorú im zadelí šéf.
Vynálezca motora, ktorý by mohol zmeniť svet ho nedokončí a zamestná sa ako brzdár v transkontinentálnej železnici. A tak prototyp motora hrdzavie a on klepká kladivom po brzdách vagónov.
Odchádza aj skladateľ, ktorý už pre svet odmietol komponovať, odchádza herečka, odchádza majiteľ baní a jeho technici. Pred odchodom ešte niektorí z nich (hlavne majitelia) zlikvidujú svoje stroje, haly, zasypú bane a zničia technické príslušenstvo, na čo, samozrejme, majú právo tak, ako má ktokoľvek právo rozbiť svoj televízor.
Za pozitívum pokladám naozaj emotívny opis ľudí, ktorí opúšťali svoje firmy s rozhodnutím nenechať lúpežníkovi nič. Ich trýzeň som si vedel predstaviť a oblieval ma hrozný pocit bezmocnosti, keď svoje dielo likvidovali..
Ich dôvody sú jednoduché. Vzbura začala, keď vláda štátu podnikla kroky na reguláciu ekonomiky v cieli zabezpečiť všetkým ľuďom ich potreby podľa toho, ako ich zadefinovali.
Pre dvoch z nich však bola úcta k práci svojich predkov, k práci zamestnancov a k vlastnej energii vynaloženej na prosperitu firmy tak dôležitá, že sa radšej rozhodli so systémom bojovať až na dno svojich síl, ako by mali všetko zničiť a odísť.
Svet po tomto odchode začne krachovať, pretože zostali iba ľudia, ktorí nechcú na seba prevziať zodpovednosť.
Netreba uvažovať nad tým, či je to možné, iba nad tým, čo by sa stalo, keby všetci tí vizionári a ľudia schopní viesť iných, dali svetu zbohom. To, čo v románe, alebo nie?
Román je však náročný z viacerých dôvodov. Autorka sa niekedy nechá uniesť zdĺhavými opismi, ktorých vynechanie, či preskočenie nemá žiadny vplyv na zážitok z románu. Veľakrát opakuje zásady objektivizmu, možno s cieľom byť si istá, že sa vyjadrí, čo najpresnejšie, čo má ale vplyv na brzdenie deja a jeho rozvláčnosť, a pôsobí skôr rušivo. Ale čo románu najviac vyčítam je jeho zjednodušenie a plochosť postáv.
Všetky pozitívne postavy sú vykresľované bez akejkoľvek negatívnej črty, dokonca aj opisy ich tvári, či postáv sú ideálne. Naopak, všetky negatívne postavy sú negatívne enbloc. Teda jeden má prenikavé sivé oči, inteligentné čelo, husté vlasy, vyšportovanú postavu a je vzorom morálky, druhý je mdlého výrazu vo vodnatých očiach, s odutou spodnou perou, mľandravej postavy, rozvrátenej morálky.
Dá sa na to zvyknúť, ale je to nepohodlné a znižuje to hodnotu diela, ktoré sa týmto opisom postáv radí skôr do rozprávky pre deti.
Naozaj môžete knihu pokladať za “hlúpu”, rozvláčnu a prudko zjednodušujúcu. Veď spoločnosť je oveľa komplexnejšia, nie je čiernobiela, nie sú v nej len dobrí a zlí ľudia. A dobrí nie sú iba dobrí a zlí, nie sú iba zlí.
A môže Vás odradiť aj vyše 1100 strán textu. Lenže ona kladie také otázky, ktoré by si mal položiť každý jedinec v súčasnosti a to bez ohľadu na to, ako na ne odpovie.
Je zmyslom nášho života žiť pre iných?
Majú ľudia právo na moju prácu?
Som zodpovedný za iných?
Majú právo odo mňa žiadať, aby som tú zodpovednosť prijal?
Som strážcom svojho brata?
Mám povinnosť plniť potreby iných?
A tá najzásadnejšia otázka:
Ak na všetky predchádzajúce otázky odpoviem “áno”, mám právo túto morálku požadovať aj po tých, ktorí odpovedali “nie”?
Nech máte názor na spoločnosť akýkoľvek, je dobre sa tou knihou prelúskať a odpustiť jej negatíva tak, ako som ich odpustil ja. Podľa mňa to nie je literárny skvost, no pre mňa je určite na zozname 100 kníh, ktoré treba prečítať. Nie som zástancom objektivizmu, ale vo veľa veciach sa s ním viem stotožniť.
“Prisahám na svoj život a lásku k nemu, že nikdy nebudem žiť pre iných, ani nebudem požadovať, aby iní žili pre mňa?”
úryvok z knihy
Keď ku koncu knihy zatknú predstavitelia vlády hlavného “buriča” vynálezcu motora, snažia sa s ním dohodnúť, aby dokončil motor, aby im pomohol prehovoriť ostatných a spolu nech postavia svet znova na nohy.
Ponúkajú mu výnimky zo zákonov, apelujú na jeho morálku a ponúkajú mu všetku pomoc. Keď ho vyzvú, aby len povedal, čo od nich, ako od vlády potrebuje, odpovedá:
“Choďte mi sakra z cesty.”
-----------------------------Hm, tak kto je John Galt?
Poznámka na koniec: Existuje aj trojdielny film, natočený na motívy knihy… Prosím, nepozerajte ho, ako náhradu za knihu. Horšie spracovanie predlohy som v živote nevidel. A to som filmu odpustil aj to, že v každom diely hrajú hlavné postavy iní herci.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára